Jój, to neexistovalo, aby boli v dedine dve rovnaké výšivky. To som často počúval, keď som sa v slovenských dedinách pýtal, aká je pre nich typická výšivka. To by žena neprežila, keby jej suseda vyšla na ulicu s rovnakým vzorom. Každá musela byť iná a jedinečná. A to je presne ten dôvod, prečo sa mi slovenské výšivky tak páčia. Hoci mala každá dedina svoje typické tvary, farby, techniky či používané

Ľudová pletená – paličkovaná čipka bola oddávna súčasťou tradičného odevu žien v Liptove. Nosili ju na čepcoch, ktoré ako pokrývka hlavy boli znakom vydatých žien. V regióne bolo niekoľko obcí, v ktorých sa čipkárky venovali pleteniu čipiek a vyhotovovali ich aj pre ženy z iných dedín. Tam, kde sa uchoval tradičný ľudový odev bol jeho súčasťou aj čepiec s čipkou s charakteristickými pletenými vzormi.

Umocněte tajemnou atmosféru Vánoc a prožijte nejkrásnější svátky v roce naplno: Stavěním betlému nejen necháte ožít půvabný lidový zvyk, ale také zažijete nejcennější společné chvíle s rodinou. Sestavování této krásné a nenáročné vystřihovánky se mohou účastnit všichni od nejmladších po nejstarší: děti si smysluplně ukrátí chvíle čekání na Ježíška a dospělí prožijí radost z tradiční výzdoby bytu i

Vianočné zvykoslovie je mimoriadne cennou súčasťou nášho duchovného dedičstva. Knižné dielo predstavuje historickú i súčasnú podoba tradičných ľudových zvyklostí na Podpoľaní (Hriňová, Detva, Detvianska Huta a bezprostredné okolie). Súhrnne spracúva dokumenty a poznatky získané vlastným výskumom autorky o vianočných zvyklostiach v kontexte celého zimného zvykoslovia a o ich premenách za posledné storočie.

Když jsme obdrželi milý rukopis Kamily Skopové v roce 2004, netušili jsme, jakou tradici vánočních knížek s ním otevíráme. Od té doby vychází tato drobná knížka téměř každoročně ve stále se zvyšujícím nákladu. Čím si Vánoční svátky získaly zájem čtenářů? – Vánoční publikace Kamily Skopové (1944), výtvarnice a folkloristky, žijící v malé roubence na Vysočině u Hlinska, zpřítomňuje atmosféru českých

Vydajte sa spoznať krásu našich ľudových tradícií, zavítajte spolu s nami do rozmanitých kútov Slovenska a nájdite jeho poklady ukryté v čarokrásnej prírode a ľudových obyčajoch. Obaja autori, otec a syn, spolu prechodili Slovensko krížom-krážom a zhromaždili i zdokumentovali výnimočné miesta našej krajiny spolu s ľudovou kultúrou z desiatok slovenských dedín a dediniek. Objavovali krásy prírody, miest,

Slovensko odeté do krásy. Slovensko má byť na čo hrdé. Po prvýkrát u nás vychádza unikátna encyklopedicko-zážitková publikácia, ktorá vám prináša dedičstvo našich predkov. Táto kniha - plná jedinečných fotografií - vám predstaví krásu slovenských krojov a poodhalí zabudnuté tajomstvá ich výroby a nosenia. Posolstvo ukryté na stránkach tejto knihy priblíži naše národné dedičstvo nielen vám, ale aj vašim

Kniha Tradície na Slovensku je zaujímavým čítaním pre celú rodinu o pôvode, vývoji a význame našich bohatých tradícií. V prvej časti ponúka pútavé informácie o rodinnom zvykosloví, o narodení dieťaťa, svadbe i o úmrtí, o pôvode zvykov a obradov aj o tom, čo sa z nich v priebehu storočí zachovalo. Druhá časť knihy prechádza štyrmi ročnými obdobiami a oboznamuje s výročnými zvykmi a obradmi. Súčasťou

Obsáhlá a obrazově bohatá monografie mapuje slavnosti, ceremonie a rituály, jež našly uplatnění v prostředí Českého království v období pozdního středověku. Autorský kolektiv předních českých medievistů v ní na základě širokého spektra dochovaných pramenů, písemné i obrazové povahy, kreslí mnohovrstevnatý obraz slavností, ceremonií a festivit, jež došly uplatnění v různých sociálních prostředích 14.

Úžasná kniha plná kultúrneho dedičstva našich predkov prichádza medzi čitateľov. Snúbi sa v nej spevavosť nášho národa s tradíciami a šikovnosťou našich prastarých mám, ktoré vyrábali nádherné čepce, dokonale sa hodiace k slovenským krojom. Platí tu odveká múdrosť, čo iný kraj, to iný mrav, iné nárečie aj iné kroje. A to všetko v jednej jedinej publikácii, ktorú pre vás zostavili Ľubomír Feldek, Katarína

Dílo sepsané podle starobylých záznamů Lóží zámořských. Vyňato v přesném znění z Andersenových Konstitucí z r.1723, vydaných Velikou lóží Yova. Na její žádost sepsal James Anderson (1680-1739) Konstituce Svobodných zednářů, včetně Starých povinností Svobodných zednářů, v nichž shrnul zásady a povinnosti svobodných zednářů (vycházejíce zřejmě ze spisů starších). Tyto dokumenty, tvořící základ Královského

Jozef Ľudovít Holuby si získal veľké zásluhy aj ako zberateľ ľudových tradícií. Od študentských rokov na svojich botanických potulkách po slovenských krajoch horlivo študoval ľud, najmä v najbližšom okolí, v Bošáckej doline. Všímal si ľudové zvyky, obyčaje, kroje, povesti, rozprávky, čary, povery, študoval staré listiny a nálezy, teda kus kultúrnej histórie. Zaznačoval si všetko presne podľa ľudového

Slovenská fujara a pastierske píšťaly, neopakovateľný fenomén našej ľudovej kultúry, má svoju tlačenú podobu. Po knihe Majstri, výrobcovia ľudových hudobných nástrojov, Marian Plavec prináša prvý diel trilógie FUJARY A PÍŠŤALY s podtitulom Za tajomstvami starých majstrov. Po historickom úvode, vyjadreniach muzikológov a majstrov minulého storočia, vzdáva hold umeleckému nadaniu našich predkov v kapitole:

Publikácia z edície Tradícia dnes predstavuje jedinečné dielo profesora Oskára Elscheka, ktorý patrí k najvýznamnejším slovenským etnomuzikológom a etnoorganológom. Kniha vo veľkom formáte s názvom Slovenské ľudové hudobné nástroje včera a dnes je určená každému, kto by sa chcel ľudovým hudobným nástrojom na našom území venovať ako výrobca, inštrumentalista alebo odborný pracovník. V predmetnej práci

Ústredie ľudovej umeleckej výroby prichádza s novou publikáciou Krpce autoriek Petry Jarošovej a Nory Čechmánkovej. Publikácia vychádza v edícii Pramene, ktorá je doplnkovou literatúrou k praktickým príručkám z edície Škola tradičnej výroby a remesiel. Autorky vďaka prepojeniu teórie, výskumov, ale aj praxi práce s kožou prinášajú ucelený pohľad na históriu nosenia tohto druhu obuvi a poukazujú na

Publikácia prináša obraz o osobitej oblasti výtvarnej tradície na Slovensku označovanej ako ľudové umenie. Tradície, ktorej gro bolo ukotvené predovšetkým v roľnícko-pastierskej kultúre, ale vzťahovala sa aj k vidieckemu prostrediu malých mestečiek. Jej charakteristickou črtou bola dekoratívnosť, vychádzajúca z hlboko zakorenenej potreby prostých ľudí po skrášľovaní vecí, ktorými sa obklopovali. Príznačnú