Prozaik Ladislav Nádaši-Jégé (1866 – 1940) má v generácii slovenského literárneho realizmu výnimočné postavenie. Prívrženec naturalizmu nemilosrdne zobrazuje ľudské nedostatky a slabosti, o ktorých je presvedčený, že vyplývajú z našej povahy, pretože je v nej ešte veľa zvieracieho a málo ľudského.

Žáner spoločenskej satiry nie je v domácom kultúrnom prostredí bežný. Jozef Puškáš ho svojím románom prinavracia čitateľovi v múzicky štylizovanej podobe.

Autor, slovenský spisovateľ a publicista Tibor Ferko, predstavuje toto dielo pri príležitosti svojho životného jubilea 90 rokov. Zaujímavosťou tejto publikácie je to, že je zložená z dvoch navzájom prevrátených častí.

Sváko Ragan patril medzi vychýrených brezovských garbiarov, známych nielen kvalitou svojich výrobkov, ale aj schopnosťou ich úspešne predať. Sváko sa veľa nachodil po jarmokoch i trhoch v blízkom aj vzdialenejšom okolí Brezovej.

Kniha vznikala v rokoch 1983-84, v období normalizačnej šede, a zaradila sa medzi zásadné texty československého disentu. Napriek svojmu veku je táto mimoriadna zbierka meditatívnych fejtónov zvláštne aktuálna aj dnes.

Ako (ne)prežiť mladosť je súbor poviedok inšpirovaných neobyčajnými príbehmi autorovej šialenej partie kamarátov. Ponúka prierez ich tragikomickými zážitkami od základnej a strednej školy až po poburujúce zverstvá univerzitných čias.

Súčasní antropológovia dokážu celkom verne zrekonštruovať tvár človeka na základe jeho lebečných kostí. Zrazu sa na nás pozerá niekto konkrétny, kto tu žil možno pred stáročiami.

\"Začínal som ako literárny historik, ale od začiatku šesťdesiatych rokov ma strhlo písanie o súčasnej literatúre, najmä o poézii. Po vojenskej okupácii Československa, proti ktorej som spolu s inými príslušníkmi slovenskej inteligencie verejne protestoval a v tomto proteste aj zotrval, stratil som podstatnú časť svojich ľudských práv, napríklad aj právo pokračovať vo svojej práci.

Dramatický príbeh z čias balkánskych vojen. Populárny herec stojí tvárou v tvár vojnovému násiliu, ktoré ho podnecuje k prehodnoteniu svojho života aj hodnôt, pre ktoré žil.

Španielska zoo, vietnamský Hanoj a posledný samec západného čierneho nosorožca žijúci v zajatí v KĽDR. Výbušný riaditeľ madridskej zoo, na všetko odhodlaný plukovník zimbabwianskej armády, prezident Mugabe, vodca Kim Čong-un a nádherná vietnamská mafiánka.

V Piusovej beletrizovanej kronike ožíva starý, familiárne známy svet, jeho vlastné detstvo, mýtický svet, mŕtvi vstávajú zo svojich hrobov, aby znovu, ešte raz prežili svoje životy. Miroslav Pius do nich však vdýchol nový život.

Najnovšia kniha Jána Litváka List v perzštine ponúka prácu s textom skôr ako kontrapunkt k prvotine, a zároveň voľne nadväzuje na témy načrtnuté v novších Litvákových knihách básní, poviedok, čŕt a literárnych poznámok. List v perzštine k pôvodnému debutu nepridáva nič, ani z neho nič neuberá.

Niektoré knihy rastú postupne ako stromy, postupne sa im rozrastajú koruny, plné vzduchu, poletujúcich vtákov, plné ovocia. Príbehy spisovateľa Adama a jeho ženy, lekárky Škorice, sú práve z takýchto prírodných materiálov: každá haluz, každý konárik je ich ďalším a ďalším pokračovaním, vyrastajúcim z toho istého kmeňa.

Autor prináša čitateľovi ďalšie voľné pokračovanie literárneho spracovania jeho denníkových záznamov, zachytávajúcich jeho vnútorné prežívanie prvého roku tohto tisícročia. Titul voľne nadväzuje na pred časom vo Vydavateľstve G-ATELIÉR vydané tituly autora – V dotyku s Pavlom Straussom VII.,X., Posledný rok a V jubilejnom roku 2000.

Kniha Eugena Gindla Čelom vzad, ozvena! sleduje tridsaťtri rokov autorovej reportérskej kariéry – od prvých textov z časopisu Život, ročník 1971, až po posledné dve, ktoré vyšli v roku 2004 ako fragmenty nedokončenej knihy o Slovensku. Turecko-bulharské hranice, Ukrajina, Krym, Kosovo, tam všade je Eugen Gindl rovnako doma, ako v obciach, ktoré mali už čoskoro naveky pochovať vody Liptovskej Mary,

\"Prečo sa niekto narodí ako páv a iný ako sviňa domáca? Asi to nevyriešime.

Opustené sanatórium vysoko v horách a v ňom tri ženy: šialená matka a jej dve krásne dcéry, Mária a Sabína. Sabína rada bubnuje, Máriu baví šijací stroj.

Fulmaya je nepálsky kvet lásky. Je to aj meno, ktoré dostala Dorota Nvotová na treku okolo Annapurny, i názov jej cestopisnej knihy.

Po knihe Ide dravec tvrdo na vec, ktorá sumarizovala a zároveň analyzovala dielo slovenského prozaika – humoristu Vlada Bednára, sa jej autor Peter Glocko ml. vrátil znovu k humoru, tentoraz v ľudovej slovesnosti. Pre názov knihy Amen, zabil babu kameň (Vydavateľstvo MS, Martin 2007) si Peter Glocko ml. zvolil rýmovaný citát, ktorý sa nachádza v latinskom kódexe z roku 1432 a zlákal Glocka zrejme svojou

Anton Bernolák – jeden z priekopníkov slovenského národného obrodenia a prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny – bol človekom s pozoruhodnými životnými osudmi. Nevšedným spôsobom ich sprítomňuje historický román Mariána Tkáča, v ktorom sa po stopách svojho údajného prastrýka priamo vo víre vojnových udalostí roku 1943 vydávajú štyria Maďari slovenského pôvodu –Štefan, Vojtech, Koloman a Ferdinand B