Titul obsahuje úplné znenia zákonov po ostatnej novelách, pričom návrhom zákona sa sleduje dosiahnutie štyroch hlavných cieľov, a to: • zrýchlenie a zjednodušenie postupu verejného obstarávania, • revidovanie národnej úpravy z pohľadu rozsahu transpozičnej povinnosti vo vzťahu k smerniciam EÚ, • zrýchlenie procesu aj z pohľadu uplatňovania práv dotknutých záujemcov, uchádzačov, účastníkov a iných osôb, • zlepšenie kontroly verejného obstarávania prostredníctvom automatizácie zadávania a vyhodnocovania zákaziek a zabezpečenia efektívneho zberu a analýzy údajov o cenách. Titul obsahuje úplné znenia zákonov po ostatnej novele: • Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe • Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách • Zákon č. 523/2004 z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy • Zákon č. 553/2003 z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme • Zákon č. 95/2019 z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe • Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní

Úpravou zákona o odpadoch príde k zníženiu byrokratického zaťaženia podnikateľského prostredia a teda aj orgánov štátnej správy, ktoré sa budú môcť dôslednejšie venovať kľúčovým bodom zákona o odpadoch... Titul obsahuje úplné znenia zákonov po ostatnej novele: • Zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch • Zákon č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje • Zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia • Zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon)

Majetkovým poměrům nezletilých dětí se stále častěji dostává pozornosti odborné literatury i právní praxe. Tento zájem je odůvodněn jednak poměrně výraznými změnami, které tato právní úprava doznala, ale též postupně se měnícími ekonomickými poměry ve společnosti, jež se promítají i do majetkového postavení nezletilých dětí. Publikace se zaměřuje na bližší vymezení péče o jmění nezletilého, tedy nesvéprávného dítěte. V rámci výkladu se klade důraz na rodičovskou péči o jmění, která tvoří součást rodičovské odpovědnosti. Stranou pozornosti nezůstává ani péče o jmění nezletilého dítěte jinými osobami. Praktické pojetí publikace je vhodným zdrojem informací o právní úpravě nejen pro soudce, advokáty a pracovníky orgánu sociálně-právní ochrany dětí, ale též pro studenty právnických fakult.

V roku 2022 to bude presne 30 rokov od momentu, kedy boli spísané základné princípy budúcej Slovenskej republiky v najvyššom zákone štátu – v Ústave. K tejto významnej udalosti vám prinášame jedinečný komentár kolektívu jedenástich renomovaných ústavných právnikov pôsobiacich na akademickej pôde, najmä na Univerzite Komenského v Bratislave a Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, a tiež v rôznych sférach aplikačnej praxe. Cieľom tohto nového autorského kolektívu je sprístupniť právnickej obci, ale aj širšej verejnosti metodologicky, hodnotovo aj rozsahovo novú verziu komentára k Ústave SR. Tento komentár je zložený z troch zväzkov, pričom v súčasnosti vám prinášame prvý z nich. V jeho úvode sa môžete oboznámiť s historicko-právnou štúdiou venovanou formovaniu ústavných základov samostatnej Slovenskej republiky a ďalšiemu ústavno-politickému vývoju jej ústavného systému. Ďalej nasleduje samotný text komentára venovaný základným ústavným princípom a charakteristickým znakom Slovenskej republiky ako štátu, ako aj ľudským právam (teda článkom lokalizovaným v I., II. a III. hlave Ústavy SR). V snahe ponúknuť čo najväčší čitateľský komfort sú pred komentárom ku každému článku uvedené aj ústavné zmeny, upozornenia na súvisiace články Ústavy SR dôležité pre systémový výklad predmetného článku, súvisiace právne predpisy a vybrané precedentné rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktoré dotvárajú výklad komentovaného ustanovenia.

Ľudské práva vo svojom pôvodnom význame a poslaní nás mali chrániť pred štátom a jeho zásahmi do našej fyzickej integrity. Chránili náš život, zdravie, osobnú slobodu či osobnú bezpečnosť. Tomu bol venovaný druhý zväzok trojdielnej publikácie o medzinárodnej ochrane ľudských práv. V tomto záverečnom zväzku je predmetom záujmu súkromie človek, jeho osobný rozvoj a sebarealizácia v spoločnosti, v intímnom kruhu rodiny či v ešte intímnejšom svete myslenia, svedomia, ale aj viery. Oveľa väčší priestor je venovaný súkromným vzťahom medzi ľuďmi, pri ktorých štát zodpovedá za to, aby k porušovaniu ľudských práv nedochádzalo ani medzi nimi navzájom. Väčší priestor je daný aj otázkam susedských vzťahov, pracovného práva či dedenia. Samozrejme, nezabúda sa ani na zásahy štátu do nášho súkromia pri domových prehliadkach, odpočúvaní, sledovaní našej emailovej komunikácie a nášho pohybu vo virtuálnom svete internetu. Evolučným vývojom judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá tvorí základ aj v treťom zväzku, sa dostávame aj k riešeniu otázok, ktoré náš právny poriadok neupravuje, čo ale neznamená, že neexistujú, ako napríklad náhradné materstvo alebo osvojenie detí pármi rovnakého pohlavia. Tento vývoj judikatúry podstatne rozširuje okruh ľudských práv, ktoré Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd priamo neupravuje. Ako príklad možno uviesť právo na životné prostredie v rozšírenom chápaní práva na súkromie či sociálne práva vrátane dôchodkového zabezpečenia v rámci práva na pokojné užívanie majetku.

Zákonník práce z dielne vydavateľstva NOVÁ PRÁCA, spol. s r. o. prešiel rukami popredných slovenských odborníkov na pracovné právo, a preto sa vám dostane do rúk kniha, ktorá obsahuje nielen paragrafové znenie zákonníka, ale i rozsiahly komentár, ktorý podrobne vysvetľuje všetky paragrafy Zákonníka práce, upozorňuje na zmeny a vedie čitateľa zrozumiteľným jazykom celou problematikou pracovného práva. Jednotlivé paragrafy sú doplnené nielen podrobným komentárom ale aj vyčerpávajúcou judikatúrou. Posledná novelizácia bola urobená v týchto dňoch a platí od 1. marca 2021.

Novelizovaný Trestný poriadok s aktualizovanými dôvodovými správami v úplnom znení. Zákon č. 301/2005 Z.z. z 24. mája 2005 Trestný poriadok v znení zákona č. 650/2005 Z.z., zákona č. 692/2006 Z.z., zákona č. 342/2007 Z.z., zákona č. 643/2007 Z.z., zákona č. 61/2008 Z.z., zákona č. 491/2008 Z.z., zákona č. 498/2008 Z.z., zákona č. 5/2009 Z.z., zákona č. 59/2009 Z.z., zákona č. 70/2009 Z.z., zákona č. 97/2009 Z.z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z.z., zákona č. 291/2009 Z.z., zákona č. 305/2009 Z.z., zákona č. 576/2009 Z.z., zákona č. 93/2010 Z.z., zákona č. 224/2010 Z.z., zákona č. 346/2010 Z.z., zákona č. 547/2010 Z.z., zákona č. 220/2011 Z.z., zákona č. 262/2011 Z.z., zákona č. 331/2011 Z.z., zákona č. 236/2012 Z.z., zákona č. 334/2012 Z.z., zákona č. 345/2012 Z.z., zákona č. 204/2013 Z.z., zákona č. 305/2013 Z.z., zákona č. 1/2014 Z. z., zákona č. 195/2014 Z.z., zákona č. 307/2014 Z.z., zákona č. 353/2014 Z.z., zákona č. 78/2015 Z.z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 139/2015 Z.z., zákona č. 174/2015 Z.z., zákona č. 397/2015 Z.z., zákona č. 398/2015 Z.z., zákona č. 401/2015 Z.z., zákona č. 440/2015 Z.z., zákona č. 444/2015 Z.z., zákona č. 91/2016 Z.z., zákona č. 125/2016 Z.z., zákona č. 316/2016 Z.z., zákona č. 152/2017 Z.z., zákona č. 236/2017 Z.z., zákona č. 274/2017 Z.z., zákona č. 161/2018 Z.z., zákona č. 314/2018 Z.z., zákona č. 321/2018 Z.z., zákona č. 3/2019 z.z., zákona č. 6/2019 z.z. a zákona z 5.12.2018 o finančnej správe.

Učebnica politickej, právnej a sociálnej filozofie, ktorá predstavuje teoretické riešenia politicko-právnych a právno-filozofických problémov v jednotlivých etapách vývoja politického a právneho myslenia i spoločenských zmien, ktoré boli významnými ideovými počinmi reflektované. Ide najmä o prínos najvýznamnejších mysliteľov k poznaniu východísk a povahy prirodzeného a pozitívneho práva, vzťahu etiky, práva a politiky, slobody, rovnosti a spravodlivosti, slobody a spoločenského poriadku, štátu a moci, ľudských práv. Zámerom autorov je oboznámiť študentov práva s dedičstvom politickej, právnej a sociálnej filozofie a zároveň poukázať na konfrontáciu rôznych stanovísk, rozličné štýly myslenia a spôsoby argumentácie. Jej cieľom je prispieť ku kultivácii myslenia študentov a k prehĺbeniu poznania rozmanitostí myšlienkového vývoja právnej, politickej a sociálnej filozofie.

V súvislosti so zmenami zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a po zrušení prílohy č. 1 vyhlášky č. 9/2009 Z. z. , ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke, začne od 1. apríla 2020 platiť vyhláška č. 30/2020 Z. z. o dopravnom značení, kde sú vyobrazené všetky dopravné značky, ktoré budú platiť od 1. apríla 2020. Publikácia prinesie paragrafové znenie celej vyhlášky ako aj vyobrazenie všetkých značiek.

Titul obsahuje úplné znenie uvedených zákonov po novele: Zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch - po novele zákonom č. 310/2019 Z. z. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení - po novele zákonom č. 321/2019 Z. z. V Aktualizácii III/8 nájdete aj upozornenie na zmenu: Zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci - po novele zákonom č. 320/2019 Z. z. Zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku - po novele zákonom č. 312/2019 Z. z. Všetky zmeny v zákone sú prehľadne vyznačené. K zmenám v zákone o pedagogických zamestnancoch dochádza novým zákonom Fonde na podporu športu. Právnou úpravou sa z dôvodu vyššieho zabezpečenia ochrany osobných údajov pedagogických a odborných zamestnancov spresňuje ďalšie nakladanie s údajmi potrebnými na vyžiadanie odpisu, ako aj s údajmi v odpise registra trestov. Zamestnávatelia tak neprídu do styku s údajmi v odpise, budú disponovať iba informáciou, či pedagogický zamestnanec spĺňa alebo nespĺňa predpoklad bezúhonnosti. Zároveň sa spresňujú časové termíny preukazovania bezúhonnosti nastavené v prechodnom ustanovení. S cieľom zabezpečiť súlad právnej úpravy určovania dôchodkového veku s Ústavou SR sa v zákone o sociálnom poistení upravil najvyšší dôchodkový vek v štyroch úrovniach diferencovaných v závislosti od počtu vychovaných detí. Ďalej sa upravila definícia pojmu výchova dieťaťa, vznik a rozsah právnych účinkov dovŕšenia a určenia dôchodkového veku, resp. priznania dôchodku a právomoc Sociálnej poisťovne určovať dôchodkový vek poistenca aj na účely iných právnych predpisov. Zároveň sa upravil subsidiárny nárok muža na zníženie najvyššieho dôchodkového veku nad rámec ústavnej garancie s prihliadnutím na osobitné životné situácie, akými sú napríklad výchova detí otcom po smrti matky.

Příručka komplexně zpracovává problematiku dědictví a řízení o pozůstalosti podle aktuální úpravy hmotného i procesního práva. Samostatná část publikace je věnována mezinárodním aspektům dědického práva. Část hmotněprávní se zabývá předpoklady dědění (smrt zůstavitele, existence dědictví, způsobilost dědice), možností odmítnout dědictví, děděním z nového dědického titulu – dědické smlouvy, dále děděním ze zákona v jednotlivých dědických třídách, děděním ze závěti, včetně závětí s úlevami, správou pozůstalosti, potvrzením dědictví a ochranou oprávněného dědice. Zvláštní pozornost je věnována novým institutům dědického práva, a to vykonavateli závěti, odkazům, svěřenskému nástupnictví, novým právním jednáním zůstavitele pro případ smrti (dovětku, manželské smlouvě o majetkovém režimu, v níž manželé také uspořádávají majetkové poměry pro případ zániku manželství smrtí, tzv. negativní závěti, smlouvě o zřeknutí se dědického práva, vzdání se dědictví, smlouvě o zcizení dědictví), předpokladům jejich platnosti a jejich obsahovým a formálním náležitostem. Pozornost je věnována dohodám dědiců o rozdělení dědických podílů, o rozdělení pozůstalosti, nově koncipované odpovědnosti dědiců za dluhy zůstavitele, právu některých osob na zaopatření a situacím zůstavitele či dědice v exekuci nebo insolvenci. Závěr hmotněprávní části pojednává o společném jmění manželů se souvislostí s dědictvím. Procesněprávní část je věnována řízení o pozůstalosti, jeho principům a funkcím, úloze a postavení notářů jako soudních komisařů, obvyklému i méně obvyklému průběhu řízení, účastníkům řízení, zajištění (závěře) a správě pozůstalosti, zjišťování dědického práva, zjišťování aktiv a pasiv pozůstalosti, různým typům rozhodnutí. Je vymezen poměr, v jakém se na řízení podílejí soudy a pověření soudní komisaři. Samostatné kapitoly se týkají předlužené pozůstalosti, dodatečného projednání pozůstalosti, projednání pozůstalosti s následným dědicem. Zpracovány jsou i otázky, které na řízení o pozůstalosti navazují nebo mohou navazovat (opravné prostředky a jiné možnosti opravy rozhodnutí vydaných v tomto řízení, náklady řízení včetně odměny notáře, daňové povinnosti). Část nazvaná Mezinárodní aspekty dědického práva pojednává o úpravě mezinárodního dědického práva (ve vnitrostátních předpisech, v právních aktech Evropské unie, v mezinárodních smlouvách), o určování pravomoci soudů a rozhodného práva v dědických věcech s mezinárodním prvkem, o uznání cizích rozhodnutí a o Evropském dědickém osvědčení. Jednotlivé kapitoly jsou pro snadnější orientaci rozčleněny do kratších úseků. Kniha představuje přehlednou příručku, která je určena nejen odborné veřejnosti (soudcům, notářům, advokátům), ale přibližuje složitou problematiku současné právní úpravy dědictví a řízení o pozůstalosti také nejširší laické veřejnosti.

Uznávaný odborník spracoval základy kriminalistiky vo všeobecne prístupnej - zrozumiteľnej forme ako učebnicu pre špeciálne odborné školy, resp. ako študijný materiál pre prípravu členov súkromných bezpečnostných služieb.

Predkladaná publikácia je rozdelená do dvoch zväzkov, Civiliný sporový poriadok Stručný komentár a Civilný sporový poriadok Judikatúra. Súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky s účinnosťou od 1. júla 2016 sa stali tri relatívne samostatné právne úpravy nahradzujúce pôvodnú právnu úpravu v ustanoveniach Občianskeho súdneho priadku (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov). Týmito zákonmi sú: - Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (z 21. mája 2015) - Zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (z 21. mája 2015) - Zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (z 21. mája 2015) V porovnaní s Občianskym súdnym poriadkom, teda teraz platná právna úprava rozčleňuje konanie súdov na sporové konanie, nesporové konanie a preskúmanie rozhodnutí orgánov štátnej správy. Predložená publikácia venuje pozornosť zákonu č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. Problém aplikácie judikatúry súdov nespočíva iba v povinnosti rešpektovať judikatúru súdov, ale aj vo vymedzení samotného pojmu judikatúra súdov. Ustanovenie § 23 zákona č. 757/2004 Z.z. ukladá súdu zovšeobecňujúce stanovisko zverejňovať v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky na internete. Uvedené môže nasvedčovať tomu, že za judikatúru je možné považovať iba také zovšeobecňujúce rozhodnutie, ktoré bolo zverejnené spôsobom predpokladaným uvedeným ustanovením zákona. Takýto výklad však nezodpovedá povinnosti štátnych orgánov zabezpečiť skutočnú a reálnu možnosť vo svojej činnosti zabezpečovať realizáciu princípov právneho štátu, čo v rozhodovacej činnosti súdov znamená naplnenie čl. 46 Ústavy a čl. 6 Dohovoru. V podrobnostiach to znamená napr. aj realizáciu čl. 2 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z., podľa ktorého každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou. Preto v praktickej činnosti súdov to znamená aj viazanosť súdov so závermi rozhodnutí, ktoré je možné považovať za ustálenú súdnu prax, a to nielen odvolacieho súdu, ale súdov všeobecne. Z uvedených dôvodov sme, a to so zreteľom aj na výchovné účely, zaradili do publikácie aj rozhodnutia, ktoré síce sotva možno označiť ako judikatúru súdov, ale môžu prispieť k zjednoteniu rozhodovacej praxe súdov.

Monografie uceleně pojednává o tématu ochrany slabší smluvní strany. Jde o téma aktuální především z toho důvodu, že občanský zákoník prohlásil za jednu ze základních zásad právě ochranu slabší strany, smluvní stranu nevyjímaje. Kniha se zabývá historickými kořeny ochrany jedné ze stran obligačního vztahu, čímž dokazuje, že nejde o téma novodobé, a klade zřetel na interpretaci fundamentálních principů, od nichž se ochrana slabší smluvní strany v občanském zákoníku odvíjí. Přestože nová občanskoprávní úprava zdůrazňuje ochranu slabší strany, nelze přehlédnout, že ta je koncipována jako krajní. Rozsah bádání se proto nese v duchu adekvátní interpretace úmyslu zákonodárce, který je promítnut v zákonných ochranných ustanoveních. Autor přináší rovněž diskusní podněty na některé z dosud zažitých pohledů odborné literatury i judikatury na toto téma. Předkládá argumenty, jimiž polemizuje s legitimitou tzv. statusové ochrany, jež je často spojována s ochranou spotřebitele, zaměstnance či nájemce. Autor syntetizuje obecné poznatky do konkrétních východisek ústících do formulace současného občanskoprávního ochranného modelu. Na mnoha místech neponechává stranou ani ekonomické aspekty ochrany jednoho z účastníků smluvního vztahu jako doplňku obecných právních argumentů. Srovnává také vnitrostátní ochranný model s evropskými unifikačními projekty smluvního práva.

Komentár k zákonu o obetiach trestných činov je v podmienkach Slovenskej republiky prvým komentárom k spomínanému zákonu. Autor, profesor trestného práva s mnohoročnými praktickými a teoretickými skúsenosťami a člen pracovnej skupiny Ministerstva spravodlivosti SR k príprave transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov, ktorý sa aktívne podieľal na príprave uvedeného zákona, v krátkom čase po účinnosti zákona spracoval komentár k jeho príslušným ustanoveniam. Obetiam trestných činov, ktorým bola spôsobená ujma na živote, zdraví, majetku, cti alebo iných právach, spočiatku medzinárodné dokumenty nepriznávali žiadne osobitné práva. Koncom 20. storočia sa okrem posilňovania práv osôb, proti ktorým sa vedie trestné stíhanie, začala diskusia o posilnení práv poškodených trestnými činmi – obetí. Bolo to najmä v súvislosti s restoratívnou funkciou trestania. Rada Európskej únie prijala 15. marca 2001 rámcové rozhodnutie o postavení obetí v trestnom konaní a v roku 2004 smernicu 2004/80/ES z 29. apríla 2004 bol rámec postavenia obetí doplnený aj o odškodňovanie obetí trestných činov v cezhraničných situáciách. Prijatím Lisabonskej zmluvy sa problematika obetí upravila aj v primárnom práve EÚ. Následne bola prijatá smernica 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze a smernica 2012/29/EÚ, ktorou sa ustanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov. Zákonom o obetiach sa vykonáva transpozícia predovšetkým smernice 2012/29/EÚ, ktorou sa ustanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a smernice 2004/80/ES o odškodňovaní obetí trestných činov. Do prijatia zákona o obetiach v podmienkach Slovenskej republiky absentovala ucelená právna úprava týkajúca sa ochrany, poskytovania pomoci a odškodňovania obetí trestných činov. Slovenská trestnoprávna teória ani legislatíva pojem „obeť“ dosiaľ nepoužívali. Slovenský právny poriadok preferoval pojem „poškodený“. Požiadavky na zabezpečenie osobitnej starostlivosti o obete trestných činov, ktoré presahujú úpravu trestného konania, boli čiastkovo riešené v Trestnom poriadku, ale najmä v iných osobitných zákonoch v gescii viacerých rezortov. Pri štruktúre hesla bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia zákona o obetiach, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov a relevantné ustanovenia príslušných právnych aktov EÚ, ktorých transpozíciu komentované ustanovenie vykonáva, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu a na záver je uvedená relevantná judikatúra k danému ustanoveniu. Výklad je doplnený aj pomocou usmernenia Generálneho riaditeľstva Spravodlivosti týkajúceho sa transpozície a implementácie smernice 2012/29/EÚ, ktorého cieľom bolo uľahčenie efektívnej a včasnej transpozície smernice 2012/29/EÚ. Tento dokument je určený pre členské štáty, aby aplikovali jednotný výklad ustanovení smernice 2012/29/EÚ. Nemá právnu záväznosť a je určený iba pre usmernenie procesu transpozície. Vzhľadom na to, že v slovenskej a zahraničnej literatúre sú publikované početné monografie, štúdie a články k problematike obetí trestných činov, z dostupných informácií sme sa pokúsili vybrať, zoradiť a prezentovať poznatky, ktoré môžu adresátovi právnej normy, t. j. na jednej strane obetiam trestných činov a organizáciám na pomoc obetiam, na druhej strane orgánom činným v trestnom konaní a súdom, pomôcť pri porozumení a aplikácii príslušných ustanovení zákona. Na záver je uvedená príslušná judikatúra slovenských súdov a Súdneho dvora EÚ. Komentár je určený predovšetkým subjektom poskytujúcim pomoc obetiam a orgánom činným v trestnom konaní, ktoré pri svojej činnosti prichádzajú do kontaktu s obeťami trestných činov. Svoje využitie nájde aj medzi advokátmi či inými osobami, ktoré pomáhajú obetiam trestných činov.

Komentář k zákonu o správních poplatcích představuje přehledný úvod do problematiky správních poplatků a to jak v rovině ryze správní, tak v rovině finanční, která je jejich důsledkem. Součástí zákona je rovněž Sazebník správních poplatků, který určuje, které úkony správních orgánů podléhají zpoplatnění a v jaké míře. Komentář dále obsahuje i přehled navazujících ustanovení zvláštních právních předpisů. Oba autoři jsou zkušenými lektory v oblasti správního práva. Právní stav komentáře je k 1. 8. 2017.

Táto kniha ponúka prierez právnofilozofickými koncepciami a doktrínami dvadsiateho storočia. Zaostruje pozornosť na problematiku uznania, zákonnosti, spravodlivosti alebo aj na často krutú hravosť legitimity, legality a efektivity v zrkadle moderny, neskorej moderny či postmoderny. Kladie si otázky overené časom: Pochádza všetko právo od štátu? Je právo púhym nástrojom? Akým záujmom slúži (zdaňovanie zahŕňajúce) právo? Uprednostňuje slobodu, rovnosť alebo bratstvo všetkých? Slabších alebo silnejších? Viac ako o odpovede na tieto otázky ide autorom knihy predovšetkým o rozšírenie diskusného priestoru a tvorivého hľadania. Kniha je určená premýšľavému publiku so záujmom o otázky právnej filozofie. Dokáže však poslúžiť aj ako učebný text pre poslucháčov práva, filozofie a politológie vo všetkých stupňoch štúdia.

Snahy o rekodifikáciu civilného procesu na Slovensku na sklonku uplynulého roka vyústili do prijatia troch nových, samostatných procesných kódexov, ktoré nadobudnú účinnosť od 1. júla 2016. Publikácia má za cieľ podporiť bezproblémové zvládnutie prechodu z Občianskeho súdneho poriadku na nové procesnoprávne kódexy a poskytnúť informácie o všetkých zmenách, ktoré rekodifikácia civilného procesu a správneho súdneho procesu prináša. Predmetom výkladu autorov sú základné procesné inštitúty, ktoré popisujú podľa pôvodnej a novej právnej úpravy. Dôraz kladú na zmenu v právnej úprave inštitútu, pričom primárnym účelom je práve príslušná komparácia, sprevádzaná výkladom inštitútu. Pri každom inštitúte sa odkazuje na príslušné úplné znenia ustanovení predpisov, ktoré sú súčasťou publikácie. Kniha je tak komplexným SPRIEVODCOM pre uplatnenie nových správnych kódexov v praxi. Používatelia systému ASPI (automatizovaný systém právnych informácií) uvítajú prístupnosť titulu aj v systéme ASPI. Autormi diela sú prokurátori Generálnej prokuratúry SR, členovia Rekodifikačnej komisie pri Ministerstve spravodlivosti SR pre rekodifikáciu Občianskeho súdneho poriadku. Titul je určený pre všetky právnické profesie, oblasť verejnej správy, pre študujúcich právo a prierezové odbory ako aj ďalšie zainteresované skupiny.

Autorský kolektív pod vedením Dr. h. c. prof. JUDr. Jozefa Madliaka, CSc., DSc. predkladá vysokoškolskú učebnicu Trestné právo hmotné I. Všeobecná časť, ktorej obsahom je 1. časť – všeobecná časť Trestného zákona. Predmetom spracovania je systematicky usporiadaný súbor najnovších poznatkov o základných otázkach teórie trestného práva hmotného, ako aj analýza konkrétnych ustanovení a inštitútov Trestného zákona. Učebnica je určená predovšetkým študentom právnických fakúlt na Slovensku, ale i Akadémie PZ v Bratislave. Autori sa však domnievajú, že informácie v nej obsiahnuté by mohli byť užitočné aj pre širší okruh záujemcov o trestné právo a mohli by poslúžiť aj právnej praxi.

Az Európai Unió környezetvédelmi szabályozásának korpusza nem csupán megtöbbszöröződött az elmúlt évtizedekben, hanem a globális-regionális kihívásokra reagálva új területekre is kiterjedt. Az uniós környezetvédelmi szabályozást a folytonos megújulás jellemzi, egyre inkább középpontba állítva a társadalmi fenntarthatóság aspektusait. Jelen kötet szerzői arra vállalkoztak, hogy kaleidoszkópjellegűen rávilágítsanak az uniós környezetjog egy-egy fontos kihívást jelentő, új aspektusára. Ahol az elemzés megkövetelte, kitekintenek a történeti vonatkozásokra, többek között a környezeti akcióprogramok és a jogalkotási hatáskör kapcsán. A társadalmi fenntarthatóság fogalmától indulva megismerhetjük az uniós környezetvédelem alapvonalait, majd olyan speciális területek elemzése következik, mint a biodiverzitás-védelem, a vadvilágot károsító cselekmények köre és az uniós jog jelentős, környezetvédelmet is érintő szabályozási kérdései.

H. H.: Így utólag nem bánja, hogy a környezetében ennyi erőszakos, durva dolog történt, a végtagtöréstől akár a kivégzésig? R. L.: Hát most erre mit mondjak? Annak idején egész Magyarországot megrázták a '90-es, 2000-es évek véres maffialeszámolásai és megdöbbentő merényletei. Az új könyvvel jelentkező Havas Henrik az események túlélője, a "magyar keresztapaként" emlegetett Radnai László segítségével mutatja be a korszak hírhedt magyar alvilágát és annak félelmetes szereplőit. A könyvben eddig soha nem hallott sztorik elevenednek meg Radnai László saját, keresetlen szavai révén. Szembesülhetünk a szervezett bűnözés kegyetlen, durva világával, és megismerhetjük az embert a rettegett maffiaikon mögött. H. H.: Ha hazamegy, nem lehet, hogy lelövik magát? R. L.: De. Benne van a pakliban...

Pakliže bylo 19. století, jak praví klasik, stoletím páry, pak 21. století je patrně stoletím umělé inteligence a obecněji nových technologií. Tyto se nesporně promítají takřka do všech aspektů lidského života a také do práva coby normativního systému, který jej reguluje. Tato kniha, která vznikla na půdorysu stejnojmenné konference, se zaměřuje na zodpovězení otázky, jaký dopad mají nové technologie konkrétně na právo trestní. Pozornost autorů je věnována problematice elektronických důkazů v trestním řízení, virtuálním měnám, úvahám o trestní odpovědnosti umělé inteligence a za ni či specifikům trestné činnosti v kyberprostoru. Čtenářům kniha představuje otázky, které vyvěrají z konfrontace tradičních trestněprávních institutů a technologických novot i neotřelé odpovědi autorů na ně. Vybrané kapitoly: Roboti za mřížemi – je české trestní právo připraveno na rozvoj umělé inteligence? Bezpilotní letadla (drony) a oprávnění policistů k zamezení jejich provozu Autonomní vozidla – vybrané otázky vzniku trestní odpovědnosti Trestné činy proti počítačovým systémům Kyberšikana Kybergrooming – zrcadlo společnosti? Digitální důkazy a jejich hodnocení Vězeňské telefonické nahrávky a jejich důkazní využití v trestním řízení Kryptoměny a trestní proces Bitcoin a další kryptoměny očima trestního práva Trestný čin neoprávněného pořízení obrazového a zvukového záznamu de lege ferenda

Nakoľko od posledného publikovania prešiel Trestný zákon niekoľkými zmenami, rozhodli sme sa pripraviť nové znenie komentára k hlavnému prameňu trestného práva. Cieľom ostatnej novely bolo doplniť do Trestného zákona skutkovú podstatu nového trestného činu - Podpora a propagácia sexuálnych patologických praktík a niektorých porúch sexuálneho zamerania, ktorý má ochraňovať spoločnosť voči podpore a verejnej propagácií rôznych sexuálnych patologických praktík a najzávažnejších porúch sexuálneho zamerania, ktorými sú pedofília, nekrofília a zoofília. Najmä internet a sociálne siete dnes umožňujú rýchlejšie a jednoduchšie verejné šírenie správ aj rôzneho nemravného obsahu. Titul obsahuje úplné znenie zákona po ostatnej novele s komentárom: - Trestný zákon – komentár Trestné právo je jedno z odvetvia verejného práva. Poskytuje ochranu spoločenským záujmom uvedeným v Trestnom zákone pred protiprávnymi konaniami tým, že určuje, čo je trestným činom, vymedzuje podmienky a predpoklady trestnej zodpovednosti, ustanovuje tresty a ochranné opatrenia a vedie subjekty k plneniu zákonných povinností a zachovaniu pravidiel spolužitia. Skutkové podstaty trestných činov sú systematicky zaradené do niekoľkých hláv v dvoch častiach Trestného zákona podľa významu chráneného záujmu alebo špeciálnej ochrany spoločenských vzťahov. V trestnom práve rozlišujeme trestné právo hmotné určujúce, ktoré konanie je trestné a aké opatrenia možno použiť voči páchateľom trestných činov a trestné právo procesné upravujúce postup orgánov činných v trestnom konaní pri zisťovaní a prejednávaní trestných činov a pri výkone rozhodnutí, ako aj práva a povinnosti osôb zúčastňujúcich sa v trestnom konaní. Hlavným prameňom trestného práva je Trestný zákon č. 300/2005 Z. z., ktorého komentár prinášame v poslednom čísle edičného ročníka Poradca 2020.

Na základe skúseností z doterajšieho priebehu ekonomickej krízy v dôsledku pandémie spôsobenej šírením ochorenia COVID-19 a tiež skúseností z tzv. „Prvej pomoci“, ktorá je poskytovaná ako aktívne opatrenie na trhu práce formou konkrétneho projektu po predchádzajúcom schválení jeho podmienok vládou Slovenskej republiky, vznikla dôvodná potreba ukotviť v slovenskom právnom poriadku stály, stabilný a samostatným zákonom ustanovený nástroj pasívnej politiky trhu práce. Podstatou tohto nástroja je poskytovanie právne nárokovej podpory, ktorá je účelovo jednoznačne určená na vyplácanie náhrady mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu a dochádza tak k tzv. „skrátenej práci“, ktorej rozsah, podmienky a mechanizmus poskytovania, výšku podpory a ďalšie rozhodujúce náležitosti jej poskytovania identifikuje nový zákon o podpore v čase skrátenej práce. Titul obsahuje úplné znenia zákonov po ostatných novelách: •Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce – po novele zákonom č. 215/2021 Z. z. •Zákon č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce –nový zákon •Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca – po novele zákonom č. 215/2021 Z. z. •Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti – po novele zákonom č. 215/2021 Z. z. Nový zákon sa stane funkčnou súčasťou stabilného právneho poriadku Slovenskej republiky na systémové, nárokové a transparentné poskytnutie pomoci zamestnancom zamestnávateľov v čase trvania vonkajšie faktora, ktorý má dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom, najmä mimoriadnej situácie, výnimočného stavu, núdzového stavu, mimoriadnej okolnosti vyhlásenej vládou Slovenskej republiky, alebo okolnosti vyššej moci, ktoré žiaden zo zamestnávateľov nemôže ovplyvniť, čím dochádza k významne negatívnym vplyvom na pracovné miesta trhu práce, k ich ohrozeniu až zániku. Z hľadiska hospodárskej praxe ide o situácie, keď zamestnávateľovi vznikajú nezanedbateľné mzdové náklady, ktoré však z dôvodu obmedzenia jeho prevádzkovej činnosti bez vlastného zavinenia nie sú pokryté ekonomickou činnosťou, resp. príjmami z nej. V Zákonníku práce sa upravujú niektoré pravidlá súvisiace s podporou v čase skrátenej práce ako sú ustanovenia o prekážkach v práci a o priemernom zárobku zamestnanca. V novele zákona o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca ide o reakciu na úpravu v zákone o sociálnom poistení, kde sa zrušila výnimka z povinného poistenia u tzv. dlhodobo nezamestnanej fyzickej osoby. Dôvodom zrušenia tejto výnimky je, že v praxi je využívaná len ojedinele a má klesajúci trend. V novele zákona o službách zamestnanosti dochádza k vypusteniu príspevku na podporu udržania pracovných miest.

Preklad "biblie" medzinárodného práva: Principles of Public International Law , licencia Oxford University Press - očakávané 4/2013

The legal system of the present-day Czech Republic would not be understood properly without sufficient knowledge of its historical roots and evolution. This book deals with the development of Czech law from its initial origins as a form of Slavic law to its current position, reflecting the influence of the legal systems of neighbouring countries and that of Roman law. The reader can see how a legal system originally based on custom developed into written and codified law. Czech law was fully dependent upon developments within the Luxemburg, Jagiellonian and, primarily, Habsburg monarchies, although some features remained autonomous. The 20th century is particularly important in the development of the Czech state and law of today, namely due to the establishment of an independent Czechoslovakia in 1918 and its split in 1992 giving rise to the independent identities of the Czech Republic and the Slovak Republic. It was a century encompassing periods of democratic as well as totalitarian regimes; political, ideological, economic and social changes stemming from such transformations were projected into, and reflected in, the system of Czechoslovak and Czech law. It can therefore serve as a “case study” for researchers interested in the transition of democratic legal systems into totalitarian regimes, and vice versa.

Publikácia patrí k tradičným Zákonom vydávaným každý rok k 1. 1., obsahuje právne predpisy týkajúce sa sociálneho poistenia, zdravotného poistenia, starobného dôchodkového sporenia a doplnkového dôchodkového sporenia. Všetky zmeny sú v zákonoch prehľadne vyznačené tučným písmom. V obsahu nájdete témy: sociálne zabezpečenie, pomoc v hmotnej núdzi, sociálnoprávna ochrana, náhradné výživné, rodina, rodičovský príspevok, životné minimum, prídavky starostlivosť o dieťa, kuratela, ... . Publikácia obsahujúca dve tematické kapitoly je určená zamestnávateľom, zamestnancom, mzdárom, personalistom a mzdových účtovníkom, podnikateľom, študentom a všetkým, ktorých sa týkajú odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne. Titul obsahuje úplné znenie zákonov a súvisiacich predpisov: 1. Sociálne, dôchodkové a nemocenské poistenie ZÁKON č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ZÁKON č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov OPATRENIE MPSVaR SR č. 138/2020 Z. z. o informácii o dôchodkoch zo starobného dôchodkového sporenia OPATRENIE MPSVaR SR č. 139/2020 Z. z., ktorým sa ustanovuje obsah, štruktúra, forma, podmienky a spôsob priebežnej aktualizácie a lehoty na zverejnenie kľúčových informácií o dôchodkovom fonde OPATRENIE MPSVaR SR č. 140/2020 Z. z., ktorým sa ustanovuje vzor výpisu z osobného dôchodkového účtu sporiteľa ZÁKON č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov ZÁKON č. 296/2020 Z. z. o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov 2. Zdravotné poistenie ZÁKON č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Komentár predstavuje druhé, aktualizované a prepracované vydanie diela, ktoré vyšlo začiatkom roku 2018. Vhodnosť druhého spracovania komentára k zákonu č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva, teda k tzv. volebnému kódexu, je daná najmä aktuálnosťou. Prvé vydanie totiž zohľadňovalo právny stav ešte k novembru 2017. Odvtedy sa však ustanovenia volebného kódexu dočkali niekoľkých podstatných zmien. Zohľadnenie vývoja právnej úpravy medzi jeseňou 2017 a letom 2023 však nebolo jediným dôvodom na spracovanie druhého vydania diela. Snahou autora bolo taktiež veľkú časť textu pôvodného komentára prepracovať, najmä čo sa týka „hĺbky" spracovania, aby výsledný produkt bol ešte kvalitnejší. Samozrejmosťou bolo zohľadnenie novších relevantných prameňov vrátane judikatúry súvisiacej s voľbami a volebným právom. Účel druhého vydania komentára zostáva rovnaký ako v prípade jeho predchodcu. Je ním systematicky, prehľadne a zrozumiteľne „okomentovať" jednotlivé ustanovenia volebného kódexu a doplniť ich o relevantné informácie, týkajúce sa najmä súvisiacich právnych predpisov a praktického uplatňovania jednotlivých zákonných ustanovení. Takýmto spôsobom by sa mal dotvoriť komplexný pohľad na platnú právnu úpravu organizácie volieb a ich priebehu, ako aj výkonu volebného práva, ktorý čitateľovi výlučne „holý" text volebného kódexu len ťažko môže poskytnúť. Forma spracovania textu diela zostala podobná ako v prípade prvého vydania. Výraznejšou zmenou je len osobitné spracovanie komentára k jednotlivým odsekom toho-ktorého paragrafu, keďže v prvom vydaní bol komentár ku všetkým paragrafom vždy spracovaný ako jeden celok. Predkladaný komentár má tak, ako jeho predchodca, ambíciu slúžiť predovšetkým praxi. Jeho užívateľmi môžu byť nie len profesionáli, teda tí, ktorí sú s problematikou volieb a volebného práva pracovne spätí, ale taktiež aj všetci tí, ktorým volebné právo patrí. Práve voličom, ale aj kandidátom, by tento komentár mohol poslúžiť ako praktická pomôcka, a to či už pri výkone práva voliť, alebo pri uchádzaní sa o volenú funkciu. Zvolenému okruhu adresátov je prispôsobený aj jazyk, ktorý sa nesnaží byť za každú cenu vedeckým. Práve naopak, komentár sa autor snažil napísať tak, aby bol čo možno najviac zrozumiteľný aj pre bežného občana – nositeľa volebného práva. Komentár je, samozrejme, vhodný aj ako doplnkový študijný materiál pre študentov právnických fakúlt, prípadne aj pre študentov iných spoločenskovedných disciplín. Zaujať by mohol aj právnych akademikov.

Predkladaná publikácia oboznamuje čitateľov so základnými zásadami činnosti súdov, so sústavou a pôsobnosťou súdov, vnútornou organizáciou súdov, ich riadením a správou, sudcovskou samosprávou a účasťou súdov pri tvorbe ich rozpočtu. K 1. júnu 2023 došlo k vytvoreniu tzv. novej súdnej mapy. Zmeny, ktoré priniesla nová súdna mapa, boli zavedené zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a zákonom č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov. Zmena zákona o súdoch reflektuje na vytvorenie novej súdnej mapy a s tým spojeným vytvorením nových súdov. Publikácia slúži nielen odbornej, ale aj širokej verejnosti na oboznámenie sa s fungovaním a organizáciou súdov tak, aby pri aplikácii jednotlivých ustanovení zákona nedochádzalo k ich dezinterpretácii.

Predkladaná zbierka 70 súdnych rozhodnutí k poškodenému a obeti trestnej činnosti, čo už mimochodom nie je len kriminologický, ale aj trestno-procesný pojem (obzvlášť zraniteľná obeť), sa v prvom rade zameriava na samotného poškodeného , jeho procesné postavenie v trestnom konaní a uplatňovanie trestno-procesných práv atď. Podľa § 46 ods. 1 Trestného poriadku poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda, alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody. Poškodený má o. i. právo v prípadoch ustanovených týmto zákonom sa vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a preštudovať ich, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode o priznaní viny a prijatí trestu, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, má právo záverečnej reči a právo podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Zbierka súdnych rozhodnutí je prehľadne členená na tri časti. V prvej časti sú súdne rozhodnutia zamerané na trestno-procesné postavenie poškodeného, jeho práva a trestno-procesné úkony, ktoré poškodenému Trestný poriadok umožňuje realizovať v trestnom konaní. V druhej časti nazvanej Poškodený z pohľadu posudzovania zavinenia a iných okolností súvisiacich s trestnými činmi sú zaradené súdne rozhodnutia, ktoré sa týkajú niektorých druhov škôd, a to aj z hmotno-právneho hľadiska v súvislosti s kvalifikovanými skutkovými podstatami, a tiež niektorých ďalších podistým špecifických otázok. Tretia časť je zameraná na náhradu škody a vymáhanie náhrady škody.