V roku 2022 to bude presne 30 rokov od momentu, kedy boli spísané základné princípy budúcej Slovenskej republiky v najvyššom zákone štátu – v Ústave. K tejto významnej udalosti vám prinášame jedinečný komentár kolektívu jedenástich renomovaných ústavných právnikov pôsobiacich na akademickej pôde, najmä na Univerzite Komenského v Bratislave a Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, a tiež v rôznych sférach aplikačnej praxe. Cieľom tohto nového autorského kolektívu je sprístupniť právnickej obci, ale aj širšej verejnosti metodologicky, hodnotovo aj rozsahovo novú verziu komentára k Ústave SR. Tento komentár je zložený z troch zväzkov, pričom v súčasnosti vám prinášame prvý z nich. V jeho úvode sa môžete oboznámiť s historicko-právnou štúdiou venovanou formovaniu ústavných základov samostatnej Slovenskej republiky a ďalšiemu ústavno-politickému vývoju jej ústavného systému. Ďalej nasleduje samotný text komentára venovaný základným ústavným princípom a charakteristickým znakom Slovenskej republiky ako štátu, ako aj ľudským právam (teda článkom lokalizovaným v I., II. a III. hlave Ústavy SR). V snahe ponúknuť čo najväčší čitateľský komfort sú pred komentárom ku každému článku uvedené aj ústavné zmeny, upozornenia na súvisiace články Ústavy SR dôležité pre systémový výklad predmetného článku, súvisiace právne predpisy a vybrané precedentné rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktoré dotvárajú výklad komentovaného ustanovenia.

Kniha je určená vysokoškolským pedagógom zaoberajúcim sa ústavným právom alebo všeobecnou teóriou práva. Rovnako sa pokúša osloviť sudcov, prokurátorov a advokátov, ktorí pri výkone povolania prichádzajú do styku s aplikovanou ochranou ústavnosti. Štýlom spracovania dielo umožňuje porozumieť nastoleným problémom aj žurnalistom a politológom zaoberajúcim sa otázkami ochrany ústavnosti. Dielo je spôsobilé osloviť aj poslucháčov právnických fakúlt s hlbším záujmom ochranu ústavnosti prostredníctvom Ústavného súdu, aj keď v tomto prípade študenti nie sú prvoplánovým adresátom diela.

Učebnica „ponúka jednak vysokoškolským študentom a jednak verejnosti zaujímajúcej sa o problematiku ústavného práva príťažlivé čítanie. Ponúka nielen mimoriadne komplexný pohľad na danú problematiku, na judiciálny, právno-teoretický a konštitucionalistický diskurz prebiehajúci v Slovenskej republike, ponúka i poznatky, či inšpirácie pre úvahy de constitutione ferenda.“ (z recenzného posudku prof. JUDr. Pavla Holländera, DrSc.) Dielo „môže rozhýbať niekedy ‚stojaté vody‘, resp. – podľa autora – historickokonzervatívne názory viažuce sa k dnešnej vede ústavného práva“. (z recenzného posudku prof. JUDr. Igora Palúša, CSc.)

Význam ochrany verejného záujmu pri výkone funkcii? verejných funkcionárov je nespochybniteľný. Verejní funkcionári rozhodujú o významných otázkach verejného záujmu. Ich rozhodovanie je spojene? s výkonom štátnej moci, ale aj so správou verejného majetku a s ochranou verejného nemajetkového záujmu. Absencia ochrany týchto záujmov spravidla vedie k uprednostňovaniu súkromných záujmov na úkor verejnosti. Právny poriadok predpokladá viaceré mechanizmy, ktoré zabezpečujú ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Jedným z nich je úprava v ústavnom zákone č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, ktorý je súčasťou ústavného systému Slovenskej republiky v nezmenenej podobe približne 15 rokov. Rok 2019 bol z hľadiska podoby ústavného zákona zásadný, keďže bol novelizovaný trikrát. Zmeny v ústavnom zákone význame rozšírili okruh osôb, ktoré spadajú do jeho osobnej pôsobnosti, a modifikovali viaceré z jeho častí. Predkladané komentované spracovanie ustanovení ústavného zákona si za cieľ kladie ucelene a vyčerpávajúco opísať hmotnoprávne a procesné pravidlá ochrany verejného záujmu, povinnosti verejných funkcionárov, ako aj súvisiace otázky, reflektujúc na skúsenosti z praxe a rozsiahlu rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR. Publikácia je určená najmä osobám, ktoré vykonávajú verejné funkcie, ale aj odbornej verejnosti, advokátom a všeobecne právnikom ako teoretická a aplikačná pomôcka pri uplatňovaní ústavného zákona.

Monografia sa zaoberá skúmaním vybraných častí ochrany hospodárskej súťaže, konkrétne zneužívania dominantného postavenia a dohôd obmedzujúcich súťaž, z pohľadu ľudských práv. Analyzuje styčné body týchto dvoch právnych odvetví s cieľom zistiť, či jedno právne odvetvie neprevažuje nad druhým a naopak. Zámerom bolo vo vybraných oblastiach identifikovať, v akej miere dochádza k legitímnemu obmedzovaniu práv podnikov, resp. podnikateľov, a od ktorého momentu je už zásah zo strany orgánov hospodárskej súťaže nelegitímny. Za týmto účelom sú rozoberané hmotnoprávne aspekty súťažného práva, napríklad právo na ochranu tvorivej duševnej činnosti alebo právo na vlastníctvo. Podrobne analyzovaný je aj procesnoprávny aspekt, t. j. proces uplatňovania súťažného práva prostredníctvom právomocí Európskej komisie a Protimonopolného úradu SR. Skúmaný je vzťah vyšetrovacích právomocí k ľudským právam, najmä právu na prístup k súdu, zákazu sebainkriminácie, ochrane komunikácie medzi právnikom a jeho klientom, právu byť vypočutý či právu na súkromie. Významná pozornosť je venovaná kontroverzným inšpekciám a uplatňovaniu testu proporcionality. V monografii sú analyzované početné rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, Európskeho súdu pre ľudské práva aj slovenských súdov. Monografia je zameraná na čitateľov z radov akademickej obce, ako aj právnej praxe.

Voľby sú základným predpokladom pre fungovanie reprezentatívnej demokracie, na ktorej sú súčasné demokratické štáty, Slovenskú republiku nevynímajúc, založené. Fundamentálnym princípom, bez ktorého o demokratických voľbách v žiadnom prípade nemôže byť ani reč, je princíp všeobecnosti volebného práva. Všeobecnosť volebného práva znamená, že volebné právo by malo patriť prakticky každému dospelému občanovi alebo obyvateľovi a že z výkonu tohto práva by nemal byť nikto vylúčený bez závažného verejného záujmu. Po viac ako dvoch storočiach úsilia o zrovnoprávnenie všetkých ľudí v prístupe k voľbám, ktoré prebiehalo prostredníctvom odstraňovania najrôznejších cenzov volebného práva, môžeme dnes konštatovať, že v demokratických štátoch je volebné právo chápané ako skutočne všeobecné. Vyvstáva preto otázka, či má vôbec ešte význam skúmať otázku všeobecnosti volebného práva aj v 21. storočí. Pre kladnú odpoveď však existuje hneď viac dôvodov. Jedným z nich je najmä skutočnosť, že aj napriek tomu, že volebné právo formálne patrí takmer každému, nemusí to vždy korešpondovať s praxou. Nie je totiž vylúčené to, že niektorí voliči nebudú môcť prakticky svoje volené právo uplatniť, a to z dôvodov rôznych životných situácií, ktoré volebné zákonodarstvo nepredpokladá a nerieši. Je to teda praktická uplatniteľnosť všeobecného volebného práva, ktorá je v centre pozornosti tejto vedeckej monografie. Tá sa preto snaží odpovedať na otázku, či je princíp všeobecnosti volebného práva v podmienkach Slovenskej republiky zabezpečený aj z materiálneho hľadiska alebo, naopak, či slovenský právny poriadok z praktického výkonu volebného práva stále niektoré kategórie voličov vylučuje. Monografia sa skladá z piatich kapitol. Prvá kapitola je venovaná voľbám, volebnému právu a princípom volebného práva vo všeobecnosti, vďaka čomu vytvára nevyhnutný predpoklad pre pochopenie ďalej analyzovanej problematiky. Druhá kapitola je následne venovaná osobitne princípu všeobecnosti volebného práva vrátane rozsiahleho historického exkurzu za rôznymi obmedzeniami volebného práva v minulosti. Tretia a štvrtá kapitola sú už venované princípu všeobecnosti volebného práva v podmienkach Slovenskej republiky. Predmetom výkladu je najskôr formálne poňatie tohto princípu, teda to, komu by volebné právo u nás malo patriť. Po ustálení subjektov, ktorým právny poriadok volebné právo priznáva, nasleduje materiálny pohľad na problematiku, čiže analýza toho, komu volebné právo skutočne patrí. Súčasťou tejto časti je aj posúdenie viac prípadov, keď voličovi síce volebné právo formálne patrí, no prakticky mu v jeho výkone môže brániť napríklad nespôsobilosť dostaviť sa do volebnej miestnosti, nespôsobilosť upraviť hlasovací lístok, nezdržiavanie sa v mieste pobytu alebo iná podobná skutočnosť. Záverečna kapitola obsahuje, okrem zhrnutia predchádzajúcich záverov, aj viac legislatívnych návrhov, ktoré by do budúcnosti mohli prispieť k tomu, aby volebné právo mohol v praxi vykonať každý, komu ho právny poriadok priznáva. Monografia je síce určená predovšetkým adresátom odborne sa venujúcim problematike volieb, volebného práva a ústavného práva všeobecne, no nepochybne zaujme aj širšiu verejnosť. Rovnako totiž môžu slúžiť ako doplnkový študijný materiál pre študentov právnických fakúlt a iných spoločenskovedných disciplín, a vzhľadom na svoju orientáciu na praktické problémy môže zaujať aj ďalších čitateľov.

Územná samospráva istým spôsobom predstavuje partnerstvo štátu a územných verejnoprávnych korporácií. Tvorí neoddeliteľnú súčasť moderného demokratického štátu založeného na pluralite spoločenských a politických záujmov. Má Ústavou Slovenskej republiky priznané významné postavenie v rámci ústavného systému Slovenskej republiky. Napriek tomu, že tento inštitút má od vzniku samostatnej slovenskej štátnosti svoje výsadné postavenie v ústavnoprávnom vyjadrení, stále sa mu v teoretickej ústavnoprávnej oblasti nevenuje primeraná pozornosť. Ústavná úprava vymedzuje územnú samosprávu skôr rámcovo a úpravu vecného rozsahu samosprávy obce ponecháva na zákonnú reguláciu. Vývoj slovenskej spoločnosti podrobil ústavnoprávne vymedzenie územnej samosprávy skúškam v podobe praktickej realizácie tohto inštitútu, v súvislosti s čím sa objavilo viacero teoretických ústavnoprávnych otázok, ako aj praktických problémov, ktoré nie vždy našli svoje teoretické odpovede, resp. praktické riešenia. Územná samospráva je pritom súčasťou bežného života obyvateľa obce, ktorá tvorí základ územnej samosprávy. V rámci predkladanej monografie autorka podrobuje kritickej analýze a hodnoteniu vybrané ústavnoprávne aspekty územnej samosprávy, vychádzajúc z jej ústavnoprávneho vymedzenia. Tematicky postupuje od objasnenia pôvodu samosprávnej moci a postavenia jej koncepcie v štruktúre deľby moci, cez východiskové ústavnoprávne vyjadrenie územnej samosprávy, ku analýze základných foriem uskutočňovania územnej samosprávy v podmienkach Slovenskej republiky, kde poukazuje na súvisiace teoretické, ako aj praktické problémy, a formuluje návrhy a odporúčania možných riešení. Monografia môže prispieť k diskusii na odborných fórach venovaných téme územnej samosprávy, ako aj k praktickému doriešeniu niektorých problémov. Takisto môže poslúžiť aj pri výučbe v rámci odboru ústavné právo.

Repetitórium ústavného práva poskytuje systematický prehľad základných inštitútov ústavného práva Slovenskej republiky vrátane stručných informácií o ústavnom vývoji na území dnešnej Slovenskej republiky po roku 1848. Svojím obsahom a predovšetkým formou spracovania by malo slúžiť ako pomôcka pre účinné zopakovanie a upevnenie si vedomostí . Autori pri vypracovaní repetitória vychádzali predovšetkým zo znenia otázok na skúšku z predmetu ústavné právo, ktoré sa vyučuje na právnických fakultách. Repetitórium je určené študentom pripravujúcim sa na skúšku z ústavného práva, ale aj študentom ďalších súvisiacich spoločenskovedných disciplín. Ako prameň poznania ho napokon môže využiť každý, kto má záujem o získanie základných vedomostí z oblasti ústavného práva Slovenskej republiky.

Predložené dielo je zakladajúcim dielom ústavného práva procesného. Autor ako prvý konštatuje, že ústavné právo, tak ako všetky ostatné právne odvetvia, sa člení na hmotné právo a procesné právo a vytvára systém ústavného práva procesného.“ „Autor usporiadal problematiku ústavného procesného práva na 14 kapitol. V nich sa najskôr zaoberá všeobecnými otázkami ústavného práva procesného. Čitateľ sa má možnosť po prvý raz na Slovensku dočítať právnu argumentáciu, ktorú Najvyšší súd USA použil na odôvodnenie zavedenia súdnej ochrany ústavnosti, z ktorej sa zrodil nielen model všeobecnej ochrany ústavnosti používaný v USA, ale aj u nás používaný model špecializovanej ochrany ústavnosti.“(z recenzného posudku prof. Dr.h.c. JUDr. Jaroslava Chovanca, CSc.) Okrem všeobecných otázok ústavného práva procesného „v kapitolách autor detailne analyzuje typy konaní pred ústavným súdom tak, ako vyplývajú z ústavného zakotvenia právomoci Ústavného súdu SR. Poukazuje na prístupy ústavného súdu k rozhodovaniu v jednotlivých typoch konaní, problémy, s ktorými sa ústavný súd v konaniach stretáva a samozrejme v práci analyzuje jednotlivé časti týchto konaní.“ „...práca je určená celej právnickej obci vrátane študentov práva, má charakter učebnej pomôcky (učebnice) s výraznými prvkami vedeckej monografie.“ (z recenzného posudku prof. JUDr. Ľubora Cibulku, CSc.)

O štáte a práve sa oddávna, aj v súčasnosti, mnoho a mnoho rozpráva. Najmä je aktuálna otázka, či štát v demokratickej spoločnosti a v našej súčasnosti je vôbec potrebný. Autor sa vo svojej úvahe pokúsil aspoň načrtnúť niektoré tézy, ale pritom podstatné atribúty štátu a práva, resp. zákonodárstva ako významného nástroja uplatňovania poslania a funkcií štátu. Definovať štát je skutočne zložité a náročné jednak pre právnikov, pre samu ústavu, ale aj pre iných spoločensko-vedných teoretikov. Preto aj autorova charakteristika či definícia bude skôr pokusom o zachytenie nových spoločenských vzťahov všetkých druhov a inštitúcií, ktoré by mali garantovať zákonodárstvom prijatie a výkon práva súdnymi orgánmi, ktoré sú prirodzeným

Predkladaný komentár k platnému zákonu o ochrane hospodárskej súťaže (zákon č. 136/2001 Z. z. v platnom znení) je prvou publikáciou tohto druhu na Slovensku. Napriek tomu, že od znovu zavedenia súťažného práva do slovenského právneho poriadku uplynulo už viac ako 20 rokov, a že aj v slovenskom ekonomickom a právnom kontexte sa za toto obdobie už vytvorila potrebná súťažná kultúra, súťažné právo sa stále nedočkalo tomu zodpovedajúceho spracovania v odbornej literatúre. Práve predkladaný komentár sa usiluje aspoň o čiastočné zaplnenie tejto medzery. Rámec komentára je na jednej strane prirodzene daný záberom právnej úpravy obsiahnutej v komentovanom zákone a venuje sa všetkým dôležitým oblastiam slovenskej úpravy súťažného práva (dohody obmedzujúce súťaž, zneužívanie dominantného postavenia a iné formy obmedzovania súťaže, kontrola koncentrácií, právomoci Protimonopolného úradu SR, konanie vo veciach hospodárskej súťaže, ukladanie sankcií). Na druhej strane však tento rámec v určitých aspektoch aj presahuje. Uvedený presah je predovšetkým dôsledkom potrebného zohľadnenia európskej právnej úpravy, ktorá sa v Slovenskej republike ako v členskom štáte Európskej únie priamo aplikuje, a preto je sotva možné umelo oddeliť európsku a národnú dimenziu právnej úpravy ochrany hospodárskej súťaže. Naopak, pri aplikácii zákona treba brať do úvahy aj túto právnu úpravu, stabilizovaný výklad používaných abstraktných pojmov, rozhodovaciu prax Komisie a judikatúru európskych súdov. Súčasťou komplexného spracovania komentára k zákonu o ochrane hospodárskej súťaže sú aj odkazy na judikatúru slovenských, českých a európskych súdov, ako aj na rozhodovaciu prax Protimonopolného úradu SR. Komentár obsahuje aj odkazy na súvisiace ustanovenia, právne predpisy a relevantnú odbornú literatúru. Zároveň sa komentár usiluje aj o sprostredkovanie východísk právnej úpravy ochrany hospodárskej súťaže, a to nielen jej ekonomických základov, ale aj celkovej filozofie. Ponúka preto tiež teoretické úvahy, ktoré azda prispejú k celkovému lepšiemu pochopeniu tejto právnej úpravy. Nezostáva teda len pri popise platného právneho stavu a aplikácie právnych predpisov v praxi, ale na základe ich analýzy vyvodzuje aj vedecké závery. Predkladané dielo je adresované širokej vedeckej a odbornej právnickej obci, ale zároveň je dobrou pomôckou pre ekonómov a podnikateľov, ako aj pre širšiu verejnosť, ktorá má záujem preniknúť do zaujímavej problematiky súťažného práva.

Kniha přináší edici zapomenuté práce českého ústavního právníka Vratislava Kalouska (1883–1936), v meziválečném období působícího jako vysoký úředník ministerstva vnitra. Autor srovnává po první světové válce nově vzniklé ústavy sousedních republik – Československa, Německa, Polska a Rakouska. Studie byla napsána nedlouho po přijetí těchto ústav, a představuje tak jeden z prvních rozsáhlejších textů o nich a zároveň i jejich zajímavou reflexi pohledem počátku 20. let. Její autor poukazuje na řadu obdobných řešení a kriticky zkoumá a vysvětluje odlišné prvky regulace. Některé nově přijaté zahraniční ústavy Kalousek ve své době rovněž přeložil do češtiny a publikoval je, aby je lépe zpřístupnil domácím zájemcům. Překlady pojednávaných ústav a dále i Kalouskův překlad pruské ústavy tvoří přílohu edice. Kniha je doplněna životopisnou studií, stručně přibližující osudy jejího dnes pozapomenutého autora.

Monografie shrnuje a bilancuje 40 let autorova přemýšlení o ústavním právu na univerzitní úrovni. Kniha je výjimečná širokým záběrem, v němž autor zúročil svůj mezinárodní odborný rozhled. Po úvodní části věnované historii ústavnosti, jejím teoretickým otázkám a pojetí jednotlivých institutů – lidu, dělbě moci a náležitostem demokratického právního státu – následuje pojednání o českém ústavním systému. Autor v této části uvažuje o roli exekutivy, o postavení prezidenta a jeho přímé volbě nebo o otázce „kancléřské demokracie“ v České republice. Zcela nový pohled nabízí na otázky krizového stavu či konstitucionalizace antiterorismu a jejich ústavního zakotvení. Rovněž Ústavní soud České republiky je pojednán neotřele díky erudovanému komparativnímu pohledu. Poslední část knihy je věnována srovnávacímu ústavnímu právu, a to jednak z hlediska historického, jednak z pohledu modelových příkladů. Poprvé jsou tak v české odborné literatuře představeny ústavní zásady států, jako je Izrael, Grónsko, arabské státy nebo země Latinské Ameriky. Autor vychází z přesvědčení, že ústava je nejen psaný dokument, ale určitá „ikona“ demokratického právního řádu. Je to dlouho budovaný systém hodnot, myšlenek, koncepcí a přístupů, které vytvářejí fenomén „národní státnosti“. Čtení této knihy tedy obohatí každého o poznání základních hodnot lidské civilizace.

Učebnice popisuje vývoj klíčových institutů common law a ústavní vývoj v anglickém a americkém právním prostředí. Výklad je doplněn rozsáhlým výběrem a překladem z původních anglicky psaných právních pramenů.

V publikácii autor využíva svoje široké teoretické zázemie, bohaté praktické skúsenosti bývalého sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky a advokáta, ktorý často zastupuje účastníkov v konaní pred Ústavným súdom SR. Vo všeobecnej časti publikácie autor analyzuje podstatné teoretické otázky spojené s účinnosťou ústavného súdu. Na prvom mieste analyzuje pramene práva, pretože ich poznanie, systém a hierarchia z hľadiska právnej sily má mimoriadny význam pre činnosť Ústavného súdu SR. Ďalej na túto východiskovú časť publikácie nadväzuje analýza organizácie ústavného súdu, právneho postavenia sudcov, predpokladov výkonu sudcovskej funkcie, vlastná vnútorná štruktúra súdu a charakteristika činnosti senátov a pléna ústavného súdu. V ďalších kapitolách nájdeme postavenie účastníkov pred ústavným súdom, priebeh konania a analýzu rozhodnutí ústavného súdu. V druhej časti knihy autor detailne analyzuje typy konaní pred ústavným súdom tak ako vyplývajú z ústavného zakotvenia právomoci Ústavného súdu SR. Poukazuje na prístupy ústavného súdu k rozhodovaniu v jednotlivých typoch konaniach, problémy, s ktorými sa ústavný súd v konaniach stretáva a samozrejme v práci analyzuje jednotlivé časti týchto konaní.