Minimálna mzda a mzdové príplatky, Zmeny v asignácii dane Ukončenie roka v mzdovej učtárni Zamestnávateľ, ktorý vypláca príjmy zo závislej činnosti je v kontexte so zákonom o dani z príjmov viazaný viacerými povinnosťami v súvislosti s uzatváraním zdaňovacieho obdobia. Predovšetkým ide o mzdové listy, výplatné listiny, doklade o vykonanom ročnom zúčtovaní, potvrdení o zaplatení dane, prehľade o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, hlásení o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti. Zmeny v asignácii dane V júli 2021 schválila Národná rada SR dve novely právnych predpisov, ktoré sa týkajú podielu zaplatenej dane z príjmov. Pre prijímateľov podielu zaplatenej dane obdržanej v roku 2020 sa predlžuje lehota na použitie prijatých prostriedkov, ako aj lehota na zverejnenie špecifikácie použitia prijatých prostriedkov. S cieľom zníženia administratívnej náročnosti sa vypúšťajú niektoré údaje z vyhlásení o poukázaní podielu zaplatenej dane a povinnosti prijímateľov. V aktuálnom čísle PAM 12/2021 nájdete nasledujúce témy: • Ukončenie roka v mzdovej učtárni • Minimálna mzda a mzdové príplatky v roku 2022 • Zmeny v asignácii dane • Hromadné prepúšťanie • Okamžité skončenie pracovného pomeru • Prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov • Domácka práca a telepráca – aktuálne zmeny • Špecifická úprava pracovného času • Dobrovoľné nemocenské poistenie • Príspevok na stravovanie zamestnancov • Príjmy, ktoré sú predmetom dane • Modrá karta EÚ • Materská a rodičovská dovolenka • Oznámenie o protispoločenskej činnosti • Neplatné skončenie pracovného pomeru • Poskytnutie vozidla zamestnancovi na súkromné účely • Štipendiá a dotácie v školskom roku 2021/2022 • Komunálny odpad • Spoločný obecný úrad – vnútorné predpisy • Talent a jeho rozvoj • Boľavý tunel v zápästí • Spokojnosť manažéra v práci Minimálna mzda a mzdové príplatky Od 1. 1. 2022 bude minimálna mzda v nasledovnej výške: suma mesačnej minimálnej mzdy sa zvýši z 623 € na 646 € [57 % z 1 133 €] a suma hodinovej minimálnej mzdy, ak je ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanca 40 hodín, sa zvýši z 3,580 na 3,713 €. Suma minimálneho mzdového nároku predstavuje "najnižšiu možnú" celkovú mzdu zamestnanca, ktorej výška je závislá od zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti vykonávanej práce, t.j. od stupňa náročnosti práce. V závislosti od toho, aký stupeň náročnosti má pracovné miesto zamestnanca, prináleží zamestnancovi mzda najmenej vo výške príslušnej sumy minimálneho mzdového nároku. Pracovné miesta, a tým aj minimálne mzdové nároky sú v Zákonníku práce odstupňované podľa zložitosti, namáhavosti a zodpovednosti práce do 6. stupňov náročnosti práce a súčasne do 6. koeficientov minimálnej mzdy. V súlade so Zákonníkom práce je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi mzdové zvýhodnenie na prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a v nedeľu, mzdové zvýhodnenie za prácu v noci a mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce.

V súčasnom modernom 21. storočí sa dostávajú veľmi výrazne do popredia nové technológie, ktoré ovplyvňujú náš každodenný život. V súvislosti s ich dynamickým rozvojom často dochádza k sociálnoprávnym rizikám a ovplyvňujú tak pracovný, ako aj súkromný život zamestnanca. Nové technológie v systéme pracovného práva súvisia s nástupom digitálnej doby. Cieľom monografie s názvom Nové trendy v pracovnom práve je poukázať na pomerne nové inštitúty, ktoré sú v súčasnosti veľmi aktuálne v systéme pracovného práva. Publikácia má charakter vedeckej monografie a je určená pre širokú odbornú, ale aj laickú verejnosť. Vhodná je aj pre študentov, vedeckých pracovníkov, ako aj predstaviteľov justičných povolaní.

Participace zaměstnanců na řízení společností (zaměstnavatelů) může mít různé podoby – a vyvolávat různé právní otázky. Předkládaná publikace autorského týmu expertů z Právnické fakulty Univerzity Karlovy, z níž mnozí působí též jako advokáti, rozhodci nebo podnikoví právníci, nabízí multidimenzionální pohled na tuto problematiku. Rozebírá aktuální otázky pracovního, občanského i obchodního práva ve vztahu k danému tématu; analyzuje minulost, současnou právní úpravu i budoucnost. Publikace se zabývá řadou mimořádně aktuálních otázek, jako je fungování Evropských rad zaměstnanců, skončení pracovního poměru zástupců zaměstnanců nebo zastoupení zaměstnanců ve volených orgánech akciových společností. Jistě tak bude vítaným příspěvkem do akademických diskusí i pomocníkem pro právní praxi.

Publikácia obsahuje vybraný okruh otázok a odpovedí aplikácie školského práva v praxi vo vzťahu medzi všeobecnými právnymi predpismi verejného práva a špeciálnymi právnymi predpismi v oblasti školstva. Štruktúra knihy je ľahko absorbovateľná priamo v praxi pri riadení regionálneho školstva a je rozdelená do troch základných kapitol. Prvé dve kapitoly sa venujú konkrétnemu konaniu a začínajú sa všeobecným úvodom k danému typu konania. Pokračujú riešením praktických otázok a odpovedí, ktoré sú zamerané na konkrétne postupy pri uplatňovaní základných právnych predpisov v oblasti riadenia škôl týkajúcich sa najmä činnosti riaditeľov škôl a ich úloh.

Publikace, která zahrnuje všechny novely zákoníku práce k 1. 1. 2021, čtenářsky atraktivním způsobem shrnuje základy právní úpravy pracovně-právních vztahů s důrazem na vznik, změny a zánik pracovního poměru a související otázky. Třetí vydání publikace zohledňuje změny legislativy v roce 2020. Čtivým, srozumitelným způsobem shrnuje základní informace o aktuální legislativě, včetně odkazů na nejnovější změny i soudní rozhodnutí, poskytuje odpovědi na často kladené otázky a přibližuje celé téma pomocí praktických příkladů. Hlavní výhodou publikace je její čtivost a přehlednost pro čtenáře, který není právníkem. Výklad obsažený v publikaci jde nad rámec opakování zákonné úpravy a poskytuje čtenáři jasné řešení konkrétních praktických problémů. Samozřejmostí jsou i vzory nejčastějších pracovněprávních dokumentů.

Zákonník práce z dielne vydavateľstva NOVÁ PRÁCA, spol. s r. o. prešiel rukami popredných slovenských odborníkov na pracovné právo, a preto sa vám dostane do rúk kniha, ktorá obsahuje nielen paragrafové znenie zákonníka, ale i rozsiahly komentár, ktorý podrobne vysvetľuje všetky paragrafy Zákonníka práce, upozorňuje na zmeny a vedie čitateľa zrozumiteľným jazykom celou problematikou pracovného práva. Jednotlivé paragrafy sú doplnené nielen podrobným komentárom ale aj vyčerpávajúcou judikatúrou. Posledná novelizácia bola urobená v týchto dňoch a platí od 1. marca 2021.

Pracovné právo Európskej únie podstatným spôsobom ovplyvňuje obsah a ďalší rozvoj pracovného práva členských krajín Európskej únie. Právo Európskej únie sa národných systémov členských štátov EÚ viac dotýka po prijatí Lisabonskej zmluvy, ktorá článkom 6 začlenila do svojho obsahu Chartu základných práv EÚ a všetky členské štáty sú tak viazané aj Dohovorom Rady Európy o ľudských právach a základných slobodách. V období ostatných rokov sa osobitne dynamicky rozvíjala najmä rozhodovacia činnosť Súdneho dvora Európskej únie, ktorá má tiež podstatný právny význam najmä pri právnej interpretácii právnych prameňov práva Európskej únie, v oblasti pracovného práva a osobitne smerníc. Judikatúra Súdneho dvora EÚ prešla v ostatných desaťročiach dynamickým vývojom ešte predtým, ako sa Slovenská republika stala členom Európskej únie. Je rozsiahla, komplikovaná a podľa nej by sa mala spravovať legislatívna prax, súdna prax, ale aj podnikateľská prax. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ majú postupovať súdy Slovenskej republiky rozhodujúce v právnych sporoch. Predkladané dielo predstavuje pracovné právo Európskej únie z pohľadu de lege lata, ako aj z pohľadu existujúcej právnej teórie a súdnej praxe Súdneho dvora EÚ. Ašpiráciou autorky bol vedecký a odborný rozbor všetkých základných právnych inštitútov pracovného práva EÚ tak, aby širokej odbornej verejnosti bližšie priblížila podstatu pracovného práva EÚ, jeho súvislosti s pracovnoprávnymi inštitútmi slovenského pracovného práva. Kniha je určená do pozornosti sudcom, advokátom, legislatívnym pracovníkom, zamestnávateľom, odborovým funkcionárom a hlavne študentom právnických fakúlt, ako aj študentom iných fakúlt zameraných na medzinárodné a európske právo.

Ročenka Mzdárske zákony obsahuje okrem zákonov aj komentár k legislatívnym zmenám od RNDr. Jozefa Mihála a zoznam mzdových veličín pre rok 2019. Zákony: Zákon o dani z príjmov, Zákon o sociálnom poistení , Zákon o zdravotnom poistení, Zákon o sociálnom fonde, Zákonník práce, Zákon o nelegálnej práci, Zákon o BOZP, Zákon o cestovných náhradách.

Monografia má za cieľ priblížiť právnu úpravu vedenia pracovnoprávnych sporov, a to nielen na Slovensku, ale aj vo vybraných krajinách EÚ, konkrétne vo Švédku a Fínsku. Pracovnoprávne spory ako samostatný druh sporov nemá v Slovenskej republike dlhú tradíciu, práve preto sa monografia venuje právnej úprave vedenia individuálnych pracovnoprávnych sporov v samostatnej kapitole. Následne monografia analyzuje vedenie pracovnoprávnych sporov vo Švédsku a Fínsku, kde existuje samostatný pracovný súd a pracovnoprávne spory sú odčlenené od iných civilných sporov už veľa rokov. Monografia komparuje jednotlivé právne úpravy a prináša úvahy a návrhy na zlepšenie právnej úpravy v Slovenskej republike de lege ferenda.

Publikácia ako praktická pomôcka obsahuje otázky a riešenia z praxe k uvedeným témam - Zákonník práce po novele, Mzdy a odvody po novom. V názorných otázkach sa venuje problematike pracovnoprávnych vzťahov. Vymedzuje kto je účastníkom tohto vzťahu a aké práva a povinnosti z neho vyplývajú pre zamestnanca a zamestnávateľa. Upozorňuje na zmeny v dĺžke základnej výmery dovolenky na päť týždňov, pravidlá pre preukázanie trvalej starostlivosti o dieťa, zvýšenej výmery dovolenky. Ponúka prehľad najdôležitejších povinností na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnancov. V druhej kapitole rozoberá nové pravidlá pri určovaní minimálnej mzdy, určenia výšky minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu, výpočtu miezd a odvodov po novelách zákonov. 100 otázok a odpovedí obsahuje: - Úplné znenie Zákona o BOZP - Praktické príspevky: - BOZP platí pre každého - Otázky z praxe k BOZP - Otázky z praxe k Zákonníku práce na tému: - Pracovnoprávny vzťah - Mzdy - Odvody - Sociálny fond

Publikácia „Prekážky v práci“ prináša komplexné spracovanie špecifickej problematiky z oblasti pracovného práva. Je zameraná na praktické problémy týkajúce sa právnej úpravy prekážok v práci na strane zamestnanca, ale aj na strane zamestnávateľa. JUDr. et Mgr. Jozef Toman, PhD., autor publikácie, sa rozhodol zovšeobecniť najčastejšie a najdôležitejšie otázky ohľadom prekážok v práci a pripraviť pre čitateľov praktickú pomôcku, v ktorej prostredníctvom príkladov vysvetľuje nejasnosti, ktoré pri interpretácii niektorých ustanovení Zákonníka práce v praxi vznikajú. Základom knihy sú príklady z praxe, kde výraznú časť tvoria otázky spojené s prekážkami v práci na vyšetrenie (ošetrenie), sprevádzanie, ako aj otázky súvisiace s posudzovaním prekážok v práci pri pružnom pracovnom čase. Publikácia je určená predovšetkým mzdovým účtovníkom, personalistom, zamestnávateľom a širokej odbornej verejnosti, ktorá sa venuje pracovnému právu.

Novela Zákonníka práce, účinná od 1. mája 2018, prináša rozsiahle zmeny. Ich výkladu je venovaná drvivá väčšina obsahu knihy Zákonník práce (2018). Od 1. mája 2018 sa zavádzajú nové povinné príplatky, resp. mzdové zvýhodnenia a to za prácu v sobotu a v nedeľu. Súčasne sa zvyšujú príplatky za prácu vo sviatok a za nočnú prácu. Od 1. mája 2019 sa príplatky za prácu v sobotu, v nedeľu a za nočnú prácu budú zvyšovať opäť. Ďalšou novinkou sú nepovinné trináste a štrnáste platy, resp. peňažné plnenia za prácu poskytované pri príležitosti letných dovoleniek a vianočných sviatkov. Zamestnávateľ ich môže ale nemusí zamestnancom vyplatiť. Atraktivita trinástych a štrnástych platov však vyplýva z daňových a odvodových zvýhodnení, ktoré sa budú dať postupne využiť. To všetko je však možné len pri splnení pomerne komplikovaných a náročných podmienok... Veľký priestor v knihe je venovaný ďalším trom témam: Vysielaniu zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb, zamestnávaniu cudzincov a práci na dohody vykonávané mimo pracovného pomeru. Kniha z pera skúseného lektora a poslanca NRSR Jozefa Mihála je ako obvykle napísaná ľudskou rečou s množstvom praktických príkladov.

Editoři této publikace se rozhodli vytvořit tuto kolektivní monografii, která český trh právní literatury obohatí o dosud ojedinělý počin; počin, který by měl oslovit odbornou veřejnost i praxi a přispět k vyvolání další potřebné diskuse o právních institutech státní služby. Z povahy věci, jelikož je v oblasti právní úpravy státní služby řada otázek diskusních, se názory autorů v mnohém různí. Některé přístupy mohou být hraniční až provokující, ve své podstatě však vždy poukazují na konkrétní problém, či moment, jež je vnímán autorem, a zpravidla i prostředím, v němž autor působí, jako problematický. Editoři monografie tuto skutečnost reflektovali a i s ohledem na to, že považují za vhodné otevřít široký odborný diskurz k problematice právní úpravy státní služby, nepovažovali za vhodné v tomto směru příspěvky jednotlivých autorů korigovat.

Publikácia „Zákon o oznamovaní protispoločenskej činnosti – Komentár“ prináša podrobné vysvetlenie jednotlivých ustanovení zákona č. 307/2014 Z. z., ktorý je všeobecne označovaný aj ako „zákon o whistleblowingu“, resp. „protikorupčný zákon“. JUDr. Tatiana Mičudová, autorka komentára, si pri jeho písaní dala za cieľ pripraviť pre čitateľov pomôcku, ktorá im uľahčí aplikáciu uvedeného zákona v každodennej praxi. Interpretácia jednotlivých ustanovení zákona, príklady z praxe či vzory právnych dokumentov poskytujú čitateľovi komplexný pohľad na danú problematiku a sú zároveň návodom, ako má zamestnávateľ prijímať, evidovať a reagovať na podnety zamestnancov, ktoré poukazujú na protispoločenskú činnosť. Komentár ocenia najmä právnici, personalisti, zamestnanci, ktorí prichádzajú s touto agendou do styku, ale aj zamestnávatelia, ktorí sú povinní zaviesť vnútorný systém vybavovania podnetov.

Zo strany zamestnávateľa aj zamestnanca Zodpovednosť za škodu v pracovnoprávnych vzťahoch je špecifickým vzťahom medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ktorý vzniká ako dôsledok narušenia majetkovej alebo osobnej sféry zamestnanca alebo majetkovej sféry zamestnávateľa. Rozsudky, uznesenia a stanoviská súdov, týkajúce sa zodpovednosti za škodu v pracovnoprávnych vzťahoch, majú nezastupiteľné miesto v právnej praxi, a to najmä z dôvodu rozmanitosti situácií, ktoré môžu založiť vznik zodpovednosti za škodu zamestnávateľa a zamestnanca. Skutkové okolnosti, ktoré môžeme označiť za právne relevantnú škodovú udalosť, sú často nejednoznačné, resp. umožňujú rôzny výklad, a práve judikatúra napomáha určiť, či došlo k naplneniu predpokladov zakladajúcich nárok na náhradu škody v tej-ktorej situácii. Zbierka judikatúry vo veciach zodpovednosti za škodu v pracovnoprávnych vzťahoch predstavuje prvý komplexný súhrn judikatúry slovenských a českých súdov v období do 31. decembra 2015. Autori usporiadali zozbierané rozhodnutia v súlade so systematikou členenia zodpovednosti za škodu v Zákonníku práce, čím ponúkajú čitateľom prehľadnú a ucelenú zbierku. Vzhľadom na existujúce rozdiely medzi pracovnoprávnou úpravou Slovenskej a Českej republiky, ako aj na legislatívny vývoj a historické zmeny jednotlivých ustanovení Zákonníka práce, autori zjednodušili čitateľom orientáciu v judikátoch prostredníctvom odkazov na ustanovenia slovenského Zákonníka práce platného ku dňu vydania zbierky. Zbierka judikatúry vo veciach zodpovednosti za škodu v pracovnoprávnych vzťahoch je spôsobom spracovania, komplexnosťou a prehľadnosťou obsahu nenahraditeľnou pomôckou a cenným zdrojom informácií nielen pre právnickú obec, ale aj pre širokú verejnosť.

Vydavateľstvo Wolters Kluwer rozširuje svoju edíciu komentárov o ďalšiu publikáciu – Zákonník práce – komentár. Komentár k Zákonníku práce obsahuje systematický výklad vzájomných systémových väzieb jednotlivých ustanovení Zákonníka práce navzájom, spolu s odkazmi na relevantné pracovnoprávne predpisy a ostatné právne predpisy jednotlivých právnych odvetví. Súčasťou techniky komentovania sú aj odkazy na postoje zákonodarcu, vyplývajúce z predchádzajúcich novelizácií Zákonníka práce (napríklad rozsiahla novelizácia Zákonníka práce uskutočnená zákonom č. 361/2012 Z. z.). Publikácia obsahuje aj citovanie relevantných a rozhodujúcich súdnych rozhodnutí tak európskych súdov, ako aj judikatúru slovenských súdov a českej súdnej praxe. Autori v prílohe predkladajú vybrané právne pramene Medzinárodnej organizácie práce a Európskej únie, ktoré môžu byť využité v právnej praxi pri tvorbe aktov aplikácie pracovného práva, pri tvorbe relevantných právnych úkonov a komplexne v jurisprudencii. Zákonník práce - komentár je určený tak širokej právnickej verejnosti, ako aj všetkým zamestnávateľom a zamestnancom. Komentár k Zákonníku práce vychádza zo stavu právnej úpravy pracovného práva Slovenskej republiky k 30. júnu 2014.

Posledná novela Zákonníka práce, bola vykonaná zákonom NR SR č. 309/2023 Z. z. Zákonník práce z dielne vydavateľstva NOVÁ PRÁCA, spol. s r. o. prešiel rukami popredných slovenských odborníkov na pracovné právo, a preto sa vám dostane do rúk kniha, ktorá obsahuje nielen paragrafové znenie zákonníka, ale i rozsiahly komentár, ktorý podrobne vysvetľuje všetky paragrafy Zákonníka práce, upozorňuje na zmeny a vedie čitateľa zrozumiteľným jazykom celou problematikou pracovného práva. Jednotlivé paragrafy sú doplnené nielen podrobným komentárom ale aj vyčerpávajúcou judikatúrou.

Úplné znenie zákona. Právny stav k 1. septembru 2023 a s účinnosťou od 1. marca 2024 Publikácia obsahuje aktualizované úplné znenie zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce s právnym stavom k 1. septembru 2023 a s výraznenými zmenami poslednej novelizácie - zákona č. 309/2023 Z. z. s účinnosťou od 1. marca 2024.

Nové vydanie najpredávanejšieho komentára k Zákonníku práce a k zákonu o kolektívnom vyjednávaní vychádza v čase, keď sa v právnej úprave, ale aj v aplikačnej praxi objavujú zmeny zásadne upravujúce celú paradigmu prístupu k realizácii pracovnoprávnych vzťahov. Primárne nejde len o transpozíciu európskych smerníc, ktoré sú základným motívom novelizácie príslušných pracovnoprávnych noriem, ale aj o pomerne silnú legislatívnu odozvu na pandémiu koronavírusu, ktorej dopady na oblasť trhu práce boli predmetom viacerých prijatých novelizačných úprav od roku 2019 (napr. v podobe zákona o podpore v čase skrátenej práce, konštituovania nového § 250b Zákonníka práce atď.).Výrazným spôsobom do uplatňovania Zákonníka práce v aplikačnej praxi zasiahli aj viaceré súdne rozhodnutia, ktoré, z hľadiska autorského kolektívu pozitívne i negatívne, ovplyvnili predpoklady uplatňovania konkrétnych pracovnoprávnych inštitútov, napr. vo vzťahu k neplatnosti právnych úkonov, prijímania vnútropodnikových predpisov, či povinnosti zamestnávateľa plniť si informačnú a oboznamovaciu povinnosť voči zamestnancom. Právny kontext však dotvorila v neposlednej miere aj prax rozhodovania alebo konania orgánov pôsobiacich na trhu práce, resp. vlastnej realizácie individuálnych a kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov.V aktualizácii je zapracovaná aj prebiehajúca diskusia o opätovnom otvorení výšky mzdových zvýhodnení za vykonanú prácu a pripravované zmeny v oblasti stravovania v súvislosti s energetickou krízou a vysokou mierou inflácie.Výsledný text komentára systematicky prepája pracovnoprávnu úpravu so súvisiacimi právnymi predpismi, čo sa vo výsledku prejavilo na jeho konečnom rozsahu, čím je 2. prepracované a aktualizované vydanie najrozsiahlejším spracovaním uvedenej problematiky v česko-slovenskom právnom prostredí.Komentár k Zákonníku práce a k zákonu o kolektívnom vyjednávaní je určený odbornej i laickej verejnosti, zamestnancom, zamestnávateľom, zástupcom zamestnancov, advokátom a všetkým osobám zodpovedným za realizáciu individuálnych a kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov.

Novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení zaviedla viacero zmien v sporiacej aj výplatnej fáze starobného dôchodkového sporenia. Kto a ako sa stáva účastníkom II. dôchodkového piliera? Dočítate sa v rubrike Aktuálne. Súčasťou celkovej mzdy zamestnanca sú okrem základnej a motivačnej zložky mzdy aj doplnkové plnenia, ktorých väčšina predstavuje mzdové zvýhodnenia. Aké príplatky je zamestnávateľ povinný zamestnancom za vykonanú práce poskytovať? Cieľom zamestnanca pri výkone závislej práce je predovšetkým dosiahnutie peňažného prospechu. Do akej miery a v akých prípadoch však môžu do času, ktorý nie je pracovným časom zamestnanca zasahovať? Aby zamestnávateľ mohol posúdiť, či zamestnanec splnil podmienku pre vzniku nároku na dovolenku za odpracované dni, je potrebné poznať, aké dni sa na účely dovolenky považuje za výkon práce. Ako sa postupuje pri výpočte nároku na dovolenku za odpracované dni? Automatický vstup do II. dôchodkového piliera Novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení zaviedla viacero zmien v sporiacej aj výplatnej fáze starobného dôchodkového sporenia (t. j. II. dôchodkového piliera). Zámerom uzákonených zmien je dosiahnuť zvýšenie hmotného zabezpečenia v starobe pre širší okruh budúcich dôchodcov. Kto a ako sa stáva účastníkom II. dôchodkového piliera? Mzdové príplatky po novom Súčasťou celkovej mzdy zamestnanca sú okrem základnej a motivačnej zložky mzdy aj doplnkové plnenia, ktorých väčšina predstavuje mzdové zvýhodnenia, resp. „príplatky“. Majú špecifický charakter, pretože nárok na ne vzniká len za určitých objektívne splnených predpokladov spojených s výkonom práce. Aké príplatky je zamestnávateľ povinný zamestnancom za vykonanú práce poskytovať? Nové potvrdenie o zdaniteľnej mzde za rok 2023 Zamestnávateľ je povinný za obdobie, za ktoré zamestnancovi vyplácal zdaniteľnú mzdu, vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste, prípadne v evidencii, ktoré sú rozhodujúce na výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkov na daň, dane a na priznanie zamestnaneckej prémie a na priznanie daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie a doručiť ho zamestnancovi. Ako dlho je zamestnávateľ povinný uchovávať kópie vydaných dokladov? Pracovný pomer a obmedzenie zárobkovej činnosti Cieľom zamestnanca pri výkone závislej práce je predovšetkým dosiahnutie peňažného prospechu. Dostatočný prospech však zamestnanci nie vždy dosiahnu len výlučne pri výkone závislej práce pre jedného zamestnávateľa. Z toho dôvodu často pristupujú k výkonu inej zárobkovej činnosti, ktorá im môže priniesť finančné prilepšenie. Do akej miery a v akých prípadoch však môžu do času, ktorý nie je pracovným časom zamestnanca zasahovať? Aké limity a podmienky upravuje Zákonník práce? Dovolenka za odpracované dni Zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani nárok na jej pomernú časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní, patrí dovolenka za odpracované dni. Aby zamestnávateľ mohol posúdiť, či zamestnanec splnil podmienku pre vzniku nároku na dovolenku za odpracované dni, je potrebné poznať, aké dni sa na účely dovolenky považuje za výkon práce. Ako sa postupuje pri výpočte nároku na dovolenku za odpracované dni? Domáca kancelária zamestnanca – výdavky zamestnávateľa Práca zamestnancov z tzv. domácej kancelárie (home-office) predstavuje jednu z flexibilných foriem zamestnania, ktoré sú alternatívou k tradičnému pracovnému pomeru. V súvislosti s výkonom práce zamestnancov „z domu“ existujú určité pracovno-právne odlišnosti medzi domáckou prácou, teleprácou a prácou v režime „home office“. Aké výdavky si môže uplatniť zamestnávateľ a zamestnanec? Pracovný čas a pracovný úraz počas pracovnej cesty Zamestnávateľ môže vyslať zamestnanca na pracovnú cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca na nevyhnutne potrebné obdobie, v rámci ktorého zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov vedúceho, ktorý ho na pracovnú cestu vyslal. Ako sa počíta využitie pracovnej doby vysielaného zamestnanca? Ako sa posudzuje prípadný vznik mimoriadnej situácie? Samospráva a separovaný zber Separovaním (triedením) odpadu je možné dosiahnuť zníženie množstva odpadov uložených na skládkach viac ako o 30 %. Skládky odpadov sú v prevažnej miere preplnené, mestá a obce zvyšujú poplatky za zber domového odpadu. Ako znížiť množstvo vyvážaného odpadu? Niektoré mestá túto dilemu vyriešili úpravou poplatkov podľa váhy odvážaného odpadu.

Cieľom publikácie Pracovné právo pre školy a školské zariadenia je podať čitateľovi výklad problematiky týkajúcej sa uplatňovania pracovnoprávnych vzťahov v školách a školských zariadeniach. Publikácia venuje priestor všetkým zamestnancom v školách a školských zariadeniach, nielen pedagogickým a odborným zamestnancom. Publikácia sa člení na sedem základných kapitol pojednávajúcich o prameňoch pracovného práva pre školy a školské zariadenia, zamestnancoch a zamestnávateľoch v prostredí školstva, o pracovnom pomere, pracovnom čase, odmeňovaní zamestnancov, prekážkach v práci a stravovaní zamestnancov, pričom čitatelia určite ocenia aj praktické príklady a odpovede na otázky, ktoré autor zapracoval do textu. Publikácia je určená predovšetkým pre riaditeľov škôl a školských zariadení, personalistov v školách a školských zariadeniach, zriaďovateľov škôl a školských zariadení a ich zamestnancov a zamestnancov školských úradov.

Repetitórium pracovného práva je učebnou pomôckou, užitočným sprievodcom v oblasti pracovného práva, ktorého úlohou je poskytnúť študentom, ale aj odborníkom v oblasti ľudských zdrojov možnosť lepšie porozumieť pracovnému právu a upevniť si doteraz nadobudnuté vedomosti z tohto odvetvia práva. Text publikácie je prehľadne rozdelený do jednotlivých častí podľa štruktúry Zákonníka práce. Zahŕňa širokú škálu pracovnoprávnych inštitútov vrátane základných zásad pracovného práva, vymedzenia základných pojmov a vzťahov, kolektívneho pracovného práva, agentúrneho zamestnávania, zamestnávania cudzincov a pod. Autori mali za cieľ poskytnúť prehľadnú a zrozumiteľnú učebnú pomôcku a pevne veria, že bude prínosom pri štúdiu tohto odvetvia práva, ako aj pri príprave študentov na postupovú skúšku a štátnu záverečnú skúšku. Druhé, prepracované a doplnené vydanie reaguje na všetky novelizácie Zákonníka práce a súvisiacich právnych predpisov. V texte sú zapracované aj zmeny v Zákonníku práce, ktoré nadobudnú účinnosť 1. júna 2023.

Od 1. januára 2023 nadobudli účinnosť viaceré zmeny zákonov, ktoré boli koncom roka schválené NRSR, medzi nimi aj zákon o zdravotnom poistení, zákon o dani z príjmov a Zákonník práce. Aké zmeny priniesli? Zdravotné poistenie - zmeny S účinnosťou od 1. januára 2023 sa pri platení poistného a preddavkov na poistné uplatňuje inštitút tzv. minimálneho poistného a minimálneho preddavku zamestnanca. Odvodové zaťaženie zamestnávateľa sa nemení. Prípadný doplatok do sumy minimálneho preddavku a minimálneho poistného uhrádza v plnej výške zamestnanec. Zmeny zákona o dani z príjmov Pre daňové subjekty bola upravená v zákone o dani z príjmov registračná povinnosť a zaviedli sa nové opatrenia na ochranu proti daňovým podvodom a nové pravidlo o obmedzení úrokových nákladov. Cieľom zavedenia pravidla je zamedzenie možnosti zníženia základu dane na vnútornom trhu v SR a presunu zisku do zahraničia u najväčších daňovníkov. Zákonník práce po novele Novela mení od 1. júna 2023 odmeňovanie zamestnancov, ktorí vykonávajú závislú prácu. Dochádza ku zmenám v odmeňovaní za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska, mení sa odmeňovanie cez úpravu mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu, nedeľu, za nočnú prácu a za sťažený výkon práce. Plnenie povinného podielu občanov so ZP Za rok 2022 bude zamestnávateľ povinný preukázať plnenie povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím príslušnému úradu najneskôr do 31. marca 2023. Zamestnávateľ je povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak ÚPSVaR v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím. Povinný podiel predstavuje 3,2 % z celkového počtu zamestnancov zamestnávateľa.

V roku 2022 sa dospelo medzi zástupcami zamestnávateľov a zamestnancov k dohode na minimálnej mzde, ktorá bude platiť od 1. januára 2023. Minimálna mesačná mzda ovplyvňuje okrem samotných zamestnancov aj zamestnávateľov, pre ktorých každé jej zvýšenie znamená aj vyššiu cenu práce. V zmysle Oznámenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 300/2002 Z. z. suma minimálnej mzdy na rok 2023 je 700 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou a 4,023 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom. Zmeny v sociálnom poistení Od 1. 1. 2023 sa zavádza nový typ "výnimky" z platenia poistného z príjmu plynúceho z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru s názvom "Dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce", ide o tzv. odvodovú odpočítateľnú položku pre sezónne práce. Ročné zúčtovanie preddavkov na daň Ročné zúčtovanie vykoná zamestnávateľ len na žiadosť zamestnanca, ktorú je zamestnanec povinný podpísať a podať zamestnávateľovi najneskôr do 15. februára 2023. Zamestnanec, ktorý poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti podľa § 5 zákona, môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania ktoréhokoľvek zamestnávateľa, ktorý mu počas zdaňovacieho obdobia roku 2022 vyplácal zdaniteľnú mzdu. Novela Zákonníka práce Cieľom novely Zákonníka práce bolo doplniť a spresniť ustanovenia, ktoré sa týkajú rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami. Novela zavádza zmeny ako napríklad doplnenie vybraných ustanovení Zákonníka práce týkajúcich sa pracovnej zmluvy a poskytovania informácií o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania, ustanovenie práva zamestnanca žiadať prechod na inú formu zamestnania, ustanovenie poskytovania informácií aj v elektronickej podobe a pod. Minimálne a maximálne odvody živnostníkov Pre SZČO, ktoré platia sociálne poistenie platí v roku 2023 minimálny vymeriavací základ v sume 605,50 eur a minimálne poistné na sociálne poistenie SZČO predstavuje sumu 200,72 eur. Maximálnym vymeriavacím základom je suma 8 477 eur a maximálne poistné na sociálne poistenie predstavuje sumu 2 810,12 eur. SZČO je povinná platiť odvody na zdravotné poistenie minimálne v sume 84,77 eur mesačne.

Tretie, aktualizované a doplnené vydanie Veľkého komentára k Zákonníku práce vytvoreného autorským kolektívom pod vedením prof. Heleny Barancovej obsahuje komplexný a detailný pohľad na pracovnoprávnu oblasť a jednotlivé ustanovenia tohto základného predpisu pracovného práva vrátane zmien zavedených zákonom č. 222/2022 Z. z., 248/2022 Z. z. a tiež č. 350/2022 Z. z. Výklad ustanovení komentára je podrobný, prakticky zameraný a aktuálny, reaguje na najnovšie legislatívne zmeny, akými sú napríklad zavedenie inštitútu otcovskej dovolenky či príspevku na štátom podporované nájomné bývanie a okrem doplnenej bohatej a aktuálnej judikatúry slovenských a českých súdov a tiež Súdneho dvora EÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva obsahuje ako prílohu aj zákon č. 2/1991 o kolektívnom vyjednávaní. Kolektiv autorů Andrea Olšovská, Miloš Lacko, Soňa Mesiarkinová, Mária Rybárová, Viktor Križan, Miroslav Mačuha, Jakub Vojtko

Predmetná publikácia poskytuje pohľad na rozhodovaciu činnosť súdov pri sporoch vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckých vzťahov, ktoré sú mnohokrát ovplyvňované predstavou a nazeraním toho ktorého politického spektra na fungovanie štátnej moci prostredníctvom štátnych inštitúcií, ktorých činnosť vykonávajú štátni zamestnanci, často dosadzovaní do vedúcich funkcií ako politickí nominanti. Zákonodarca považuje úpravu postavenia štátnych zamestnancov za dôležitú oblasť spoločenských vzťahov. I podľa obsahu dôvodovej správy k zákonu o štátnej službe štátni zamestnanci sa v podstatnej miere priamo zúčastňujú na tvorbe a realizácii výkonu štátnej správy, a preto je nevyhnutné, aby právna úprava štátnozamestnaneckých vzťahov predstavovala jednotný, stabilný a funkčný systém. Za nie zanedbateľnú úlohu právnej normy možno považovať i úpravu a zabezpečenie podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby štátnymi zamestnancami a vytvorenie priestoru na odborné plnenie úloh orgánov štátnej správy. Po prvý raz v právnom poriadku Slovenskej republiky sa upravili práva a povinnosti štátu a štátneho zamestnanca vyplývajúce z vykonávania štátnej služby alebo súvisiace s vykonávaním štátnej služby zákonom č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe. V tomto zákone sa premietali právne úpravy problematiky štátnej služby iných, najmä európskych krajín. Následne sa ukázala potreba riešenia niektorých problémov týkajúcich sa nejasností v právnej úprave zákona o štátnej službe, vychádzajúc i z podaní samotných štátnych zamestnancov, poznatkov z rozhodovacej činnosti súdnej moci, a tak vstúpil do platnosti zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súčasnosti sú štátnozamestnanecké vzťahy upravené zákonom č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Touto právnou normou sú upravené právne vzťahy fyzických osôb vykonávajúcich štátnu službu v štátnozamestnaneckom pomere k štátu. Okrem zákona o štátnej službe sa na štátnozamestnanecké vzťahy ponechala delegovane i pôsobnosť Zákonníka práce. Rovnako ako pri Zákonníku práce a pracovnoprávnych vzťahoch aj pri štátnozamestnaneckých vzťahoch spory medzi služobným úradom a štátnym zamestnancom o nároky vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy. Zároveň na ochranu princípov štátnej služby sa zákonom o štátnej službe zriadil nezávislý koordinačný a monitorovací orgán, ktorým je Rada pre štátnu službu, ktorá zároveň dohliada nad dodržiavaním etického kódexu štátneho zamestnanca. Za dvadsať rokov rozhodovacej činnosti súdov v oblasti problematiky štátnozamestnaneckých vzťahov sa vyhotovilo množstvo súdnych rozhodnutí, ktorými súdy Slovenskej republiky podali právny výklad normy upravujúcej štátnozamestnanecké vzťahy, zisťovali zmysel a cieľ tejto právnej normy, ktorý by táto norma mala plniť a ktorý plní, s cieľom jej správneho praktického používania. Doposiaľ nie sú v žiadnej publikácii ucelene sústredené a zhromaždené rozhodnutia súdov sporovej agendy týkajúcej sa štátnozamestnaneckých vzťahov, pričom je viac než isté, že by takáto publikácia o judikatúre súdov Slovenskej republiky bola nápomocná mnohým štátnym i neštátnym inštitúciám pri predchádzaní sporov, či riešení sporov pri výkone štátnej služby.

Od 1. 4. 2022 je účinná novela č. 82/2022 Zákonníka práce, ktorá mení a upravuje postup pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa so zamestnancom so zdravotným postihnutím. Podľa pôvodnej právnej úpravy mal príslušný úrad práce lehotu na vyjadrenie k výpovedi zamestnanca so zdravotným postihnutím 30 až 90 dní, po novom na to bude mať úrad práce len 7 pracovných dní. Ak úrad práce do siedmich pracovných dní nezaujme stanovisko k výpovedi, bude sa to považovať za súhlas s výpoveďou pre zdravotne postihnutého zamestnanca. Stravné S účinnosťou od 1. 5. 2022 sa zvyšujú sumy stravného pre časové pásmo: - 5 až 12 hodín trvania pracovnej cesty na 6 € - nad 12 hodín až 18 hodín trvania pracovnej cesty na 9 € - nad 18 hodín trvania pracovnej cesty na 13,70 €. Minimálna hodnota stravovacej poukážky je vo výške 4,50 €. Zamestnávanie odídencov z Ukrajiny Dočasné útočisko sa aktuálne poskytuje na účely ochrany osôb utekajúcich pred vojnou na Ukrajine. Dňa 22. 3. 2022 bola schválená novela č. 92/2022 zákona o niektorých ďalších opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine, ktorého súčasťou sú opatrenia zjednodušujúce pravidlá zamestnávania občanov Ukrajiny tzv. Lex Ukrajina. Počas mimoriadnej situácie sa umožňuje žiadateľom o azyl, ktorí sú štátnymi občanmi Ukrajiny, vrátane ich rodinných príslušníkov, vstupovať do pracovnoprávneho vzťahu pred uplynutím 9 mesiacov od začatia konania o udelenie azylu. Ukrajinci sa taktiež môžu evidovať na úradoch práce. Dovolenka Základnú výmeru dovolenky tvoria štyri týždne. Zamestnancovi, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku a zamestnancovi, ktorý sa trvale stará o dieťa, prislúcha dovolenka vo výmere piatich týždňov. Základnou podmienkou pre vznik nároku na dovolenku za kalendárny rok je nepretržité trvanie pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi. Zamestnanec si ju môže čerpať, ak odpracoval 60 dní v kalendárnom roku. V prípade, že zamestnanec neodpracuje u zamestnávateľa celý rok, má nárok na pomernú časť dovolenky. Preradenie zamestnanca Pri preraďovaní zamestnanca na prácu iného druhu musí zamestnávateľ zohľadňovať aktuálny zdravotný stav zamestnanca, jeho schopnosti a dosiahnutú kvalifikáciu. Ak má dôjsť k preradeniu zamestnanca na inú prácu, zamestnávateľ musí prerokovať dôvody a dobu tohto preradenia so zamestnancom a pokiaľ v dôsledku preradenia na inú prácu dôjde aj ku zmene pracovnej zmluvy, uvedené oznámenie musí mať písomnú formu a musí sa vykonať zásadne pred preradením zamestnanca na inú prácu.

Pro koho jsou vhodné kratší úvazky a jak je zavést? Jak využít úpravy pracovní doby? Kdy je pro obě strany výhodná práce z domova? Co když je potřeba pečovat o dítě nebo osobu blízkou? A co práce při mateřské a rodičovské dovolené? Snaha o nalezení rovnováhy mezi osobním a profesním životem je aktuálním tématem už řadu let. Z dříve často nedostupného benefitu se i kvůli pandemické situaci stala nutnost. Slaďování přináší výhody nejen pro zaměstnance, ale i pro zaměstnavatele. Zahrnuje celou řadu nástrojů a opatření, které umožní lepší zvládnutí obou zdánlivě protikladných oblastí. Složení autorského kolektivu zaručuje pohled jak právní, tak personalistický, autoři čerpají i z dobré a inspirativní praxe celé řady zaměstnavatelů, kteří už v této oblasti zaznamenávají úspěchy. Kniha přináší přehled nástrojů ve slaďování využitelných, jejich právního zakotvení, přínosů i rizik pro všechny zúčastněné. Součást knihy tvoří množství ilustrativních příkladů i drobnějších případových studií z praxe. Aktivní snaha o slaďování má příznivé dopady i na místní komunity a společnost jako celek. Jde o nástroj genderové rovnosti, zvýšení kvality pracovního života, podpory diverzity, společenské odpovědnosti, výhodný pro zaměstnance i zaměstnavatele - všechny tyto perspektivy publikace zahrnuje.

Interaktívny komplet tlačenej publikácie so slovenskou pracovnou a mzdovou legislatívou, e-booku, celoročného aktualizačného servisu so slovenskou daňovou legislatívou a servisnej webovej stránky. Nové vydanie tradičnej príručky pre profesionálnych používateľov – jednej z najrozšírenejších na trhu v novom vyhotovení. Extra široký formát, kvalitný biely papier, prehľadná úprava, orientačné prvky pre jednoduchú prácu s textom, zvýraznenie noviel, servisná webová stránka s najnovšími informáciami a možnosťou preberania textov zákonov, novel a aktualít. Na servisnej stránke zadarmo aj ďalšie zákony (občanské, obchodné, daňové právo a iné). Právny stav k 1. januáru 2022.

Publikace je věnována právní úpravě činnosti hromadných sdělovacích prostředků v době informační společnosti. Masové rozšíření přístupu k rychlému internetu, zvýšený podíl jeho uživatelů na tvorbě obsahu a pronikání informačních sítí do každodenního reálného života představují mimořádně silný impuls ke změnám právního řádu. Právo však reaguje na technologický vývoj se zpožděním, takže se stále častěji dostává do nesnází při řešení konkrétních situací, neboť schází adekvátní legislativa i soudní judikatura. Cílem této knihy je popsaná bílá místa alespoň zčásti zaplnit. Kniha vychází z regulace „klasických“ médií, jako je tisk, rozhlas a televize, a dostává se k tzv. „novým“ médiím a řeší praktické otázky, do jaké míry lze stávající regulaci použít i na nové technologie, kdy to už nejde a proč a jak lze potom postupovat. Například jaká je odpovědnost ISP – poskytovatelů internetových služeb, nebo odpovědnost lidí, kteří bezstarostně sepisují pro různé webové stránky cokoli? Jaké zájmy chrání Rada pro rozhlasové a televizní vysílání a jaké už ne? Autor klade značný důraz na ústavní východiska mediálního práva a reaguje též na sílící význam judikatury Evropského soudu pro lidská práva. Kniha se věnuje také vztahu nových médií k rekodifikaci soukromého práva – rozebírá zejména prostředky ochrany osobnosti i ochrany právnických osob. Publikace je určena především právní praxi a studentům mediálního práva na právnických fakultách.