Vyberať z diela Jána Kollára nie je také jednoduché. Tento veľký básnik je až do takej miery mumifikovaný, že oživiť ho vyžaduje poznanie a cit. Oboma predpokladmi disponuje znalec nášho národného obrodenia Miloslav Vojtech. V tejto edícii zbavil osobnosť a tvorbu Jána Kollára básnickej záťaže a učeneckého panciera, ktorými ich zavalil sám autor a rôzni jeho vykladači, a predstavuje nám ho v podobe

Ján Gavura, nositeľ Ceny Ivana Kraska za najlepší debut v slovenčine (Pálenie včiel, 2001), sa po piatich rokoch vracia na literárnu scénu štvrtou básnickou zbierkou Kráľ hlad (2017). Autor v nej pohľadom na situáciu muža a mužský princíp vo svete nadväzuje na predošlé knihy Každým ránom si (2006) a predovšetkým Besa (2012, prémia Ceny Literárneho fondu), zároveň však stupňuje zobrazenie protichodného

Kniha je vlastne deviatym autorovým titulom od roku 1996, ktoré vychádzali ako vážnejšie úvahy, eseje a portréty výtvarníkov mapujúce slovenskú výtvarnú scénu naprieč desaťročiami. A je už štvrtou knihou, na ktorej autor úzko spolupracoval z grafickým dizajnérom Milanom Mikulom v senickom vydavateľstve RECO. Kniha je teoreticky reflexívnym pojednaním o podobách klasického obrazu a výberovým prierezom

Knižka plná názorov na dnešný svet ktorá obsahuje radosť aj smútok.

Debut poetky, ktorá sa v slovenskej literatúre prostredníctvom regionálnej tlače, Nového slova, Slovenského rozhlasu, viacerých zborníkov a antológií etablovala už v osemdesiatych rokoch. Jej zbierku tvoria predovšetkým básne intímnej lyriky. Ich pohľad pritom nie je zameraný len do konzervy (do vnútra) ženy. Rovnako tak nazerá do sveta muža, aby si bližšie všíma citlivosť ich vzťahov. S ilustráciami

Švantner chce povedať všetko obrazom. Vyhýba sa reflexii, sentenciám a pointe: básnický obraz nesie celú významovú a emocionálnu energiu a skrýva všetky podnety pre čitateľa. Albín Bagin, 1972 Švantnerova poézia vychádza zo zážitku, empírie; tieto impulzy podliehajú silnému náporu autorskej transformácie s cieľom vyťažiť z nich esteticky účinný kondenzát. Ján Zambor, 1980 Švantnerova poézia si získala

Od druhej polovice 90-tych rokov 20. storocia autorova tvorba vyrazne ovplyvnila podobu slovenskej poezie a urcovala jej dalsie smerovanie. Básnická kniha s eponymickým názvom Michal Habaj otvorila v roku 2012 nove tvorive obdobie autora a znamenala obrat v sposobe a charaktere jeho basnickeho vyjadrenia. V knihe najdeme spiritualnu poeziu, prirodnu lyriku, experimentalne basnicke formy, basne s tradicnou

Žena je súhvezdie, ktoré unáša mužov nočnou oblohou a necháva ich snívať aj cez deň. Stojí nad všetkými formami vlnenia, vládkyňa elektriny a magnetizmu. Darkyňa dotykov a labyrint, z ktorého niet úniku. Mystériá sú o mágii lásky a alchýmii dvojice. Juraj 8X a jeho šiesta kniha básní. Presne toľko má každá kráska zmyslov a ešte niečo naviac.

Básnická zbierka Divé maky je po autorkinom debute Anam cara v poradí už druhou zbierkou. S. Gelvanicsová si zachováva vlastný štýl písania, pričom, akoby sa z role obete presunula na miesto prebudenej. Vidí jasno, no stále neprestáva veriť zázrakom a kúzlam. Zbierka sa skladá z troch častí – Čarosnenie, Mandala a Víla. V prvých dvoch častiach prevláda voľný verš, ktorý poukazuje na realistické videnie

Jeden z mnohých sa zastavuje v sústredenom pohľade do seba. Zdá sa mu, akoby ním otváral bránu labyrintu, ktorý ho do seba vťahuje. Napriek istým obavám sa podvoľuje jeho sile. Postupne odkrýva chodby labyrintu, kreslí jeho mapu. Nachádza tu úlomky pravdivosti, ktoré nasvecujú jeho podobu, jej skryté časti. Neskláňa pred nimi pohľad. Cestou labyrintom tak postupne vzniká aj mozaika, obraz toho, čím

Po troch rokoch opäť vychádza zborník najlepších prác 6. ročníka najprestížnejšej básnickej literárnej súťaže Básne 2016. Za ten čas sa vystriedalo v úlohe porotcov už niekoľko etablovaných básnikov (okrem iných Ivan Štrpka, Michal Habaj, Peter Šulej či Ján Buzássy). V tomto ročníku udelila ceny porota v zložení: poetka Mária Ferenčuhová (predsedkyňa), český básnik Petr Borkovec a poetka Katarína Kucbelová.

Básne z Café Dias

Zbierka Andante je slovesnou paralelou veršovo zväčša voľne plynúcich a melodicky vyrovnaných (na spôsob hudobného andante) exkurzií do závažných tém, ktorými žije spoločnosť aj jednotlivec na Slovensku. Jednotlivé básne chcú prostredníctvom objektívneho poznania a primeraného pátosu sprostredkovať pravdivý pohľad na život dnešného človeka a vystihnúť jeho perspektívu. Epicky formované útvary a skratky

Básne debutu Igora Tyšša Alba sa vyznačujú vycibreným zmyslom pre lyrickú skratku a slovnú hru. Tyšš dokáže bežné situácie, v ktorých sa ocitá mladý človek, vyjadriť neošúchanými obrazmi, v ktorých sa občas mihne iskra humoru či gnóma ako z pera zrelého básnika. Verše knihy, ktorá vyšla v spolupráci a s podporou Stredoeurópskej nadácie, dopĺňajú originálne ilustrácie Martina Šišku.

Vyznania priateľke, doliehajúca staroba, ako aj momentky z detstva, neraz sprevádzané stratou matky, to sú hlavné témy Šidlíkovej zbierky, ktorá pozostáva z básní spomedzi rokov 2013 – 2020. Autor v nej emotívne rekapituluje osobné skúsenosti, zjavne so všeobecnejšou platnosťou, pokúša sa zachytiť prchavé okamihy a ukotviť ich, dať im význam prinajmenšom vo vlastnom vedomí. Hoci všetko beží vo vychodených

Mirka bola dievča plné plánov a ideálov. Vo veku 14 rokov ju však postretla choroba. Osteosarkom znela krutá diagnóza, ktorá jej v sekunde zmenila život. Nastali bezsenné noci plné bolesti tela i duše. V knihe sú myšlienky a úvahy dospievajúcej slečny, ktorá bola duševne na úrovni dospelého človeka. Svoje pocity vyjadrovala v básňach a úvahách o živote, o tom čo cítila. V jednom zo svojich odkazov

Doterajšia tvorba J. Š. Kuzmovej (1947 – 2020), podobne ako nová zbierka V mesačnom oratóriu alebo Čas čakania, je poznamenaná fascináciou myšlienkami a celou osobnosťou F. M. Dostojevského, ktorému sa autorka dlhodobo venovala aj vo svojich literárno-teoretických prácach, pričom sa zameriavala hlavne na metafyzické a etické motívy v tvorbe ruského klasika. J. Š. Kuzmová si priamo v básňach priznáva

Autor – profesionálny hudobník a spevák skupiny Nirvana, milovník poézie, filozofie a cestovania, absolvent Lekárskej fakulty v Košiciach sa v súčasnosti venuje aj tajomstvám a terapii ľudskej duše. Svoje vnútorné pocity pretavil do básnickej prvotiny Luna, skladajúcej sa z dvoch časti – Katarzia a Revolta. Básne venoval Klubu 27. Súčasťou Jakubčiakovej básnickej zbierky je aj vlastné hudobné CD nesúce

Martin Chudík (1988) je mladý básnik žijúci a tvoriaci v Bratislave. Vyštudoval biológiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského. Už niekoľko rokov sa javí ako výrazný talent. V roku 2012 sa stal laureátom literárnej súťaže Wolkrova Polianka 2012, kde rok predtým získal aj prvé miesto. Bol pravidelne oceňovaný aj v iných literárnych súťažiach. Svoje básne publikoval v literárnych časopisoch

15. zväzok Súborného diela Milana Rúfusa obsahuje rozhovory, ktoré básnik poskytol v rokoch 1965 – 1999 viac než 40 novinárom, literárnym vedcom a jeho kolegom.