Vo svojom oficiálnom debute Mŕtva kaviareň sa Martin Melicherčík predstavuje ako vyzretý autor s nápaditou a ľahko rozpoznateľnou poetikou. Básne zahŕňajú mnohé aktuálne aj staršie popkultúrne vplyvy, prirodzene prepájajú jazyk dnešného mestského života s poetickým videním a cítením. Kniha je špecificky vtipná a nebojí sa súčasné spoločenské dianie a život jednotlivca v urbanizovanom svete komentovať

Nová zbierka Mariána Milčáka Provinčné básne sa pokúša pomenovať existenciálnu situáciu subjektu, jeho nezaradenosť či skôr nezačleniteľnosť do samozrejmých súvislostí sveta. Univerzum, ktoré sa v tomto umeleckom obraze neúnosne zužuje, a pre človeka znamená nevyhnutné obmedzenia, prekonáva Milčákov subjekt básnickým overovaním diferencovaných vnútorných mechanizmov. Motivicky sa toto úsilie projektuje

Autorka otvára svoj vnútorný svet a hovorí, že pocity ľudí sú si veľmi podobné, keď prežívajú vo svojich vzťahoch chvíle lásky, krízy a rozchodov. Stotožnenie sa s autorkinými básňami môže pomôcť pozornému čitateľovi pochopiť pocity iných a i samého seba.

Martin Chudík (1988) knižne debutoval básnickou zbierkou Ukryté v dotykoch (VSSS, 2013), ktorá získala Cenu Ivana Kraska za najlepší debut. Nasledovali básnické zbierky Cestovný (ne)poriadok (VSSS, 2015) a Precitnúť (VSSS, 2018). Básnická zbierka Za tajomstvom očí je akýmsi poetickým svedectvom pozostávajúcim z básní, ktorých názov tvorí ženské meno a jeho význam, ktorý je doslovne, metaforicky či

Táto knižka je odrazom skrytej lásky ženy k mužovi, ktorý vďaka jej impulzom emócií preniesol kúsok ich tajnej lásky na papier. Ak si ju kúpite ,tak čítať len večer zababušený v perine pri slabučkom svetle nočnej lampičky pripravený snívať o láske... .

Prvé tri básnické knihy poetky Kataríny Kucbelovej vyšli v krátkom časovom období rokov 2003 2008. S odstupom dvanástich rokov od vydania poslednej z tejto trojice sa ukazuje, že im nemožno uprieť istú zomknutosť a majú spoločné motívy, básnické stratégie, poetiku a výraz.?Možno je to náhle zdanie poriadku?v čiastočkách rozptýlených meandrujúcich?a pulzujúcich pozorovaní, ktoré tvoria deň,?v sérii

Spisovateľka Hana Košková je autorkou viacerých básnických zbierok, napríklad Pod teplom krvi (1976), Spojitosť (1978), Tvár pri tvári (1988), Náhrdelník z hrdličiek (2001), Súrodenci zo sna (2006), Robotnica na poslednú chvíľu (2012). Píše aj kníh pre deti. Jej najnovšia básnická zbierka je preniknutá stratou blízkeho človeka, čo sa odzrkadľuje vyjadrením osamelosti a hľadaním novej rovnováhy. Ako

Druhé vydanie debutovej zbierky Petra Macsovszkého.

Pretože niektoré veci sa ľahšie napíšu, ako povedia. Pretože papier znesie všetko, pohltí všetko, usporiada všetko. Pretože píšem odjakživa a neprešiel jediný deň, kedy by som nič nenapísala. Knižka vyšla pre moju radosť. Každá z troch častí je pomyslenou bodkou za nejakou životnou etapou. Samotná kniha je veľkou bodkou. Dať bodku považujem za umenie a zároveň silu človeka. Bodka je jednoznačná, významná,

Uchopiť prežité roky života, objímať stromy, uzatvárať symbolicky rukami kruh či prijímať prirodzenosť... Mnoho vecí si môžeme predstavovať pri slovnom spojení Objímanie letokruhov. Knižka s týmto názvom obsahuje mnoho tém: problém ženskej generácie, ktorá sa vyrovnáva so svojou odmietavosťou voči vážnym vzťahom a hľadá stratenú rovnováhu medzi osobným a partnerským životom, fenomén konca európskeho

Štvrtá básnická zbierka bratislavského tvorcu sa člení na dve časti. Prvá s názvom Opičí cirkus reflektuje najmä citové peripetie, prehry a výhry nielen autora, ale človeka všeobecne, často s ironickým či humorným podtextom. Ide o večnú tému poézie – „lásku nastorako“. Druhá časť zbierky má názov Moje obľúbené cintoríny. Autor sa inšpiroval svojimi prechádzkami a dlhoročným záujmom o historicky zaujímavé

Najnovšia zbierka básní P. Šuleja, redaktora kultúrneho štvrťočníka Vlna a spoluzakladateľa medzinárodného festivalu poézie Ars Poetica.

Kniha slovenského básnika, prozaika, esejistu zo Srbska, Jána Labátha (nar. 1926 v Báčskom Petrovci), pozostáva z dlhšieho prozaického útvaru Diaľky, zo štyroch poviedok a viacerých ukážok z básnickej tvorby, pričom zbierku zostavil jeho srbský kolega Víťazoslav Hronec do edície Slovenský svet. Labáthova novela Diaľky je zaujímavou sondou do minulosti hlavného hrdinu Jana, jeho otca a starého otca.

V zbierke básní Leto v kolíske jabloní od Blanky Poliakovej nájde čitateľ obdiv poetky ku každoročne ožívajúcej, obnovujúcej sa prírode, lásku k blízkym, radosť zo života, mier duše, vzácnu vyrovnanosť s ľudským údelom. „Jej básne sú trvalky nepodliehajúce móde, s takými znakmi rýdzej lyriky ako úprimnosť, citovosť, vrúcnosť. Poetka však vo všetkom zachováva mieru, nebúcha do činelov, nekvíli falošnou

Cez myšlienky víriace v mysli autora aj, cez tie, ktoré sú milé a zaľúbili si ich jeho duša a teraz vyvierajú z útrob, by videli ich ľudské oči, počuli ich uši. Čitateľné sú ako obraz hoc imaginárny. Teší sa, lebo dávajú mu záruku, že jeho príchod s nimi nebude márny. Zachádzajú do rôznych zákutí, štedro ponúkajú zo svojho menu, podľa chuti každému.

Zbierka lyrickej poézie s erotickým nábojom, smútkom aj ironickým nadhľadom zhmotňuje hľadanie trvalých hodnôt uprostred pominuteľnosti, bezmocnosť nenaplnených želaní i trúfalosť prometeovskej vzbury voči neúprosnému behu času. Ďasná má odkryté, / korene prehnité, / zlatú korunku mu dali. / Ďalší rok v depozitári / so značkou vlani / je už zasadrovaný / v chrupe večnosti..

Ivan Čičmanec sa svojou štvrtou knihou na slovenskom knižnom trhu konečne predstavuje aj ako básnik. Jeho FIALOVÁ HUDBA je podľa jeho slov \"básnická zbierka o vnútorných traumách moderného človeka, o erotických túžbach a absurditách všedného dňa\". Aj literárny kritik Igor Hochel, ktorý ku knihe napísal doslov, vyzdvihol vnútornú dimenziu Čičmancovej poézie: \"Jeho báseň preniká pod kožu človeka súčasnej

V súčasnej slovenskej poézii sotva nájdeme takú vážnu, až obradnú dikciu, ako u Dany Podrackej. Poetka pristupuje k písaniu básní ako k rituálu: Splietať rohož, / na ktorej spočívajú moje kolená, píše vo svojej najnovšej, v poradí už štrnástej zbierke. Charakteristický kultivovaný pátos dodáva autorkinej tvorbe konzistenciu a kompaktnosť. Podracká verí v mystické prepájanie vecí, dejov a javov: V každej

Zbierka Popamäti má bilančný charakter. Marián Reisel (nar. 1951) sa ňou pripomína po dvoch zbierkach: Odpoveď (1986) a Po pýtaní (1995) v kontexte životného jubilea. Venovanie deťom určuje základný tón – sumuje prežité, vnútorne vybojované a hodnotovo vyčírené – s nádejou, že stopa ľudskej bytosti z konkrétneho historického času zostane, jej hlas bude rezonovať aj v čase individuálneho nebytia. Zbierka

„Slnko má v srdci každý, jeho liečivá žiara sa odovzdávaním násobí,“ o tom je presvedčená poetka Maja Kadlečíková. Možno kúsok z neho na vás čaká v knihe Príď, slnko, k nám. „Je naša voľba, aby sme slnko priznali, prijali, nech svieti pre nás a všetkých okolo,“ hovorí a pokračuje: „Žitie nemusí byť jednoduché, ale je naše, je na mieru, je krásne a správne.“ Príď, slnko, k nám No tak príď, slnko, k