Ladislav Herzog (nar. 12. 12. 1939) sa do povedomia čitateľskej verejnosti zapísal ako autor úspešného románu Spomienky lodníka (2000), jeho rozšíreného vydania Spomienky dunajského lodníka (2002) a poviedkovej knihy Plavba za horizont (2006). Svoje prebohaté skúsenosti a zážitky však skvelo pretlmočil aj do poetickej podoby. Svedčí o tom nielen básnický debut Svet posadnutých (2006), ale aj ďalšie

NADIR je druhý diel pripravovanej poslednej textovej trilógie: textové toky zavedú čitateľa do odľahlých končín & tajomných zákutí textových teritórií: bude svedkom podivných rituálov & obradov no stretne sa aj s explicitnými absurdnosťami & monštruóznosťami bežnej každodennosti: isté je jedno veľmi pravdepodobne na tomto rozľahlom území (kde vždy budú existovať nezmapované biele miesta) zablúdi: len

Debut Viliama Nádaskaya je básnickým sitcomom. Má množstvo postáv, spomedzi ktorých je tou hlavnou Urban, a predvádza nám celú plejádu naratívnych mikrosituácií, urbánnych obrazov a bytových scén, z ktorých sa naraz stáva akási groteskná urbánna symfónia. Autorova poetika môže na prvý pohľad pôsobiť cynickým dojmom. Zároveň však spopod jeho básní presvitá hlboké znepokojenie nad stavom sveta, ktorý

Picassovo pokušenie je básnickou zbierkou Toronta Naru. Básne sú oslavou ženskej krásy a dokonalosti. Nechýbajú prirovnania, odkazy na historické súvislosti (napr. báseň Sedmoro pier a koniec Kasandry), odkazy na bájne postavy (napr. S morskou pannou) či odkazy na velikánov umenia (napr. Picasso). Básne sa budú páčiť nielen ženám, ktoré pocítia nehu pri básnické oslave ženskej krásy a dokonalosti,

Do názvu svojej tretej knižky poézie vložil autor kód vyjadrujúci inšpiračný zdroj, no najmä myšlienkový odkaz. Viac ako pravda je láska, láska s veľkým L. Prítomnosť biblickej dimenzie dáva do popredia skutočnosť, že poznanie dostávame aj prostredníctvom vnútorného nazerania, viery, modlitby, mystiky a poézie. Tematická škála básní je široká a poukazuje na hlboký záujem o človeka a zmysel jeho bytia,

Kto mi povie? Pýta sa košická autorka Zlata Vitézová vo svojom debute malej básnickej zbierky. Kniha obsahuje otázky a iba ľudské odpovede, ktoré nestačia pre život s Bohom. Autorka poskytuje čitateľovi možnosť rozjímať a hľadať v srdci pokoj, nádej a tú úzku cestu Domov.

Vybrané básne autora strednej staršej generácie, doplnené o cyklus nových veršov \"Poďme, vyrážame!\" Kniha je bohato ilustrovaná fotografiami autora a jeho slovenských i zahraničných kolegov, jeho rodiny. Okrem doslovu od českej poetky Jany Štroblovej nájde čitateľ v knihe aj úryvky z rozhovorov s M. Richterom (Slovenský rozhlas, Literárny týždenník, Knižná revue).

Ako všetky doterajšie texty autora, aj tieto, v poradí už jeho piatej knihe, sú súčasné a autentické, stále však v snahe podať ich tak, aby svojho čitateľa neukrátil o vlastný priestor a uchopenie myšlienky. Svojským spôsobom poézie dáva nahliadnuť na jej osobné ponímanie vo vzťahu k človeku i jeho prostrediu. Domnieva sa, že sme prirodzenou súčasťou vesmíru a teda i logiky jeho chaosu. Stretávame

Vrecková príučka pre pokročilých aj začínajúcich čitateľov so skratkovitým názvom NAPR. prináša v skratke hustú zmes zakódovaných odkazov a skrytej symboliky s neprehliadnuteľným „agdovským“ rukopisom na samotnej hrane poézie a vyslovenej provokácie. Autor s dosiaľ neodhalenou identitou, pochybným pôvodom a ešte tajomnejšími autorskými stratégiami tak pokračuje vo svojej úspešnej podvratnej činnosti

Nežnosť rozkladu je štvrtou zbierkou Dereka Rebra a tvorí jedno rozsiahlejšie ucelené pásmo. Rebrova poézia využíva drzosť spájať nespojiteľné (ako svojho času P. Macsovszky), odstraňovaním textu a kontextu posúva aj „deletačné“ postupy (podobne ako N. Ružičková) a skôr prirodzene a nevedome než vedome a cielene sa v jeho tvorbe ustálila dichotómia slov vo verši (ako sme zvyknutí z poézie nadrealizmu).

Kniha nádherných ilustrácií, ku ktorým sú citlivo sformulované básne na mieru. Nechajte sa uniesť výtvarným aj poetickým umením v troch jazykoch - básne sú totiž nielen v slovenčine, ale aj v angličtine a maďarčine. Kniha osloví všetkých milovníkov obrazu a slova.

Valentín Beniak (1894 – 1973), básnik a prekladateľ, jeden z vrcholných predstaviteľov slovenskej poézie. Od roku 1939 pôsobil vo vysokých štátnych úradoch. V rokoch 1940 – 1945 bol predsedom Spolku slovenských spisovateľov. Po roku 1947 žil nútene na dôchodku. V jeho rozsiahlej tvorbe dielami najväčšieho básnického vzopätia sú zbierky Bukvica, Vigília, Druhá Vigília, Žofia, Popolec a Igric. Veľkolepá

Knižka \" V očistci diaľok\" je kratučkou knižkou fotografií, poézie a prózy dlhého hľadania Pravdy, Krásy a zmyslu bytia, je tichom, ktoré prehovára a samotou, ktorá roztvára..O človekovi, ktorý precestuje diaľavy, aby pocítil a objavil, že bol stvorený Domovom, ktorý tam niekde v diaľkach vyzrel utrpením v chrám, ktorého zvony sa mohutne rozozvučali..Autor siahol po autentických fotografiách, ktoré

Selfie je autorský a súčasne konsenzuálny (autor – literárna veda – redakcia) výber zo šiestich básnických zbierok básnika Mariána MILČÁKA (*1960), ktorý za štyri desaťročia svojich tvorivých aktivít (knižne debutoval v r. 1989) vniesol do slovenskej poézie obdivuhodné motivické a tematické rozsahy – v závislosti od predhistorických a pohanských cez duchovné a spirituálne až po vedecké a historické

Laureátka hovoreného slova, držiteľka Zlatej ceny Matice Slovenskej za dlhoročné reprezentovanie Slovenska v recitácií poézie a zachovávanie tradícií a odkazu našich predkov. Napísala krátke básne z jej života vo svojom veku 92 rokov, v ktorých nazbierala mnoho životných múdrostí. #básne, #radosť, #život , #zázračnéslová, #spomienky, #domov, #múdrosť, #pokora, #láska

Výber ľúbostných básní od súčasných slovenských básnikov. Sú v ňom vyznania už nežijúcich velikánov našej literatúry i básnikov zatiaľ menej známych. Inak sa pozerá na lásku ironicko-vášnivý Vojtech Mihálik, inak satirik Tomáš Janovic, inak sklamaný Ivan Kolenič... Rovnako rozmanito však píšu o láske i ženy: Magda Baloghová, Mila Haugová, Dana Podradská.

Životopis každodenností: básne

Spoločné dielo výnimočného básnika a výtvarníka presvedčivo ukazuje duchovnú moc spojenia slova a obrazu.

Súborné dielo chce čitateľom sprístupniť všetko, čo Andrej Žarnov (1903 - 1982) za svojho života napísal. Predovšetkým jeho knižne vydané básnické zbierky, jeho básne z rôznych novín a časopisov, domácich i zahraničných, ktoré nepojal do zbierok. Žarnovova poézia je plná ideí a emócií.

Keď som si prečítal knihu básní Mirky Ábelovej, chcelo sa mi zvolať: Aha, zrodil sa ďalší bratislavský barbar, básnik mesta, a ešte aj v sukni! Nestáva sa totiž často, že knihu básní čítate ako príbeh, ktorý síce nie je priliš zaľudnený osobami a oko vaný okolnosťami, ale stačí, že sledujeme rozprávačove slová, vypovedajúce o čomsi, čo dôverne poznáme aj z vlastnej, dovtedy vraj neprenosnej skúsenosti.