Kniha ŽALMY DUŠE od slovenského básnika Jozefa Jelenáka a českej poetky Evy Kubáňovej je dvojjazyčná zbierka poézie, ktorá zrkadlí záchvevy duše človeka. Autori sú dlhoroční priatelia a kniha vzniká z ich spolupráce. Je ilustrovaná výtvarnými prácami oboch autorov. Čitateľ nazrie do duše oboch umelcov cez ich poéziu i cez ich výtvarné diela.

Martin Chudík (1988) knižne debutoval básnickou zbierkou Ukryté v dotykoch (VSSS, 2013), ktorá získala Cenu Ivana Kraska za najlepší debut. Nasledovali básnické zbierky Cestovný (ne)poriadok (VSSS, 2015) a Precitnúť (VSSS, 2018). Básnická zbierka Za tajomstvom očí je akýmsi poetickým svedectvom pozostávajúcim z básní, ktorých názov tvorí ženské meno a jeho význam, ktorý je doslovne, metaforicky či

Ak je niekto zo Slovákov žijúci v cudzine dobre známy medzi krajanmi v Amerike, Kanade, Argentíne, Austrálii, v Nemecku a inde, tak je to bez pochyby Ignác Zelenka, básnickým pseudonymom Eugen Vesnin (1913 – 1983). Poznajú ho nielen Slováci, ale vďaka jeho vedeckému a básnickému dielu aj mnohí cudzinci. Jeho básne boli preložené do viacerých jazykov, pričom odborná kritika ich prijala pochvalne. Žiaľ,

V tejto knižke debutuje deväť (v tejto chvíli ešte) predovšetkým neznámych básnikov a poetiek. Viacerí vzbudzujú nádej, že to nebudú iba chvíľkoví návštevníci v krajine poézie, ktorá, našťastie, nezaniká a obrodzuje sa každým talentom, ktorý prichádza na literárnu scénu. Dnes sú ešte zoradení na rovnakej štartovnej čiare. Nachádzajú sa v štádiu prvotného hľadania sa a hľadania zmyslu toho hľadania.

Piata kniha básní Márie Ferenčuhovej je hypnotickou meditáciou o konci a prerode. Individuálny osud človeka sa v nej prepája s osudom vesmíru, mrazivo osobné a zároveň všobjímajúce obrazy intimity akoby presahovali samy seba a rozpínali sa do nekonečna. Černozem predstavuje znepokojivé básnické univerzum na pokraji kolapsu: je to fantastický svet, a možno realita. Černozem je substrát poslednej zá

Jozef Darmo (1932), novinár, publicista, básnik, spisovateľ, vedec, vysokoškolský pedagóg. Po celý život bola básnická tvorba spoveďou jeho duše. Osobitne po roku 1968, keď ho postihlo 20-ročné obdobie politicky, občiansky vynútenej exkomunikácie z verejného i vedeckého života so zákazom publikačnej činnosti. Z bohatej rukopisnej tvorby po rehabilitácii po roku 1990 publikoval básnické diela Diabolský

Ústrednou témou básnickej skladby Pominuteľnosť (ilustrácie Karol Felix, grafická úprava Ľubomír Krátky) je podľa slov autora zmysel života a tenká čiara medzi životom a smrťou. V doslove piatej básnickej zbierky Jozefa Leikerta sa píše, že sa vyníma z radu súčasnej plytkej a vyprázdnenej básnickej tvorby. Už aj tým, že istým spôsobom sa zaraďuje do prúdu vážnej, spirituálnej slovenskej poézie, ktorá

Martin Sarvaš je považovaný za pravdepodobne najvýznamnejšieho rockového textára, ale je úspešný aj v oblasti hudobného divadla. Všetky jeho doteraz vytvorené texty vychádzajú knižne poprvýkrát. Vyše štyristostranová publikácia je súhrnom tvorby autora od jeho začiatkov v roku 1979 až podnes. Obsahuje všetky pôvodné piesňové texty pre skupinu Tublatanka a ich doteraz nezverejnené anglické verzie, texty

Zbierka básní Mariána Milčáka sa rodí z otázok, ktoré majú svoj pôvod v uvažovaní o zmysle. Premýšľanie o zmysle (nielen ľudskej existencie, ale všetkého, čo jestvuje), má popri filozofickom a umeleckom aspekte aj svoj vedecký a spirituálny rozmer. Tieto na prvý pohľad vzdialené a protirečivé možnosti prístupu k svetu spája subjekt Milčákových básní ako niečo harmonické a prirodzené. Spirituálny výklad

Druhé vydanie debutovej zbierky Petra Macsovszkého.

Nina Kollárová sa čitateľovi predstavuje svojím básnickým debutom Premlčané ticho. Ako už napovedá názov, ticho je v zbierke variované na úrovni témy, ale aj na formálnej rovine. Kollárovej básne „nekričia“, naopak, jemným, kultivovaným spôsobom šepkajú. Ich šepot sa však nedá prepočuť, pretože autorka sa vo svojich textoch venuje vážnym témam samoty, ale aj (ne)naplnenej lásky či vzťahov ako takých.

Prvá básnická zbierka M. Daniša (1960) Dážď stratených vyšla v roku 2002. Následne vyšli zbierky Architektúra lásky (2005), Dlaždičov sen (2007), Jadierka (2008), Šperky v oblakoch (2010), V ľudskej koži (2012), Čiernobiela z porcelánu (2014), Mám strach z tohto sveta (2016). Krehké z kameňa je výberom toho najlepšieho z básnickej tvorby autora. Zbierka je rozdelená na šesť organických častí naprieč

Autorka Dana Janebová vo svojej básnickej zbierke odhaľuje intímny, duševný svet. Práve prostredníctvom jej poézie, jednotlivých veršov čitateľ vstupuje do sféry, ktorá je azda každému známa, blízka, ktorou si každý z nás už, možno aj neraz, prešiel. LÁSKA. Cit neobyčajný, mimoriadne príjemný, ale rovnako aj bolestivý. Čitateľ sa zrazu ocitá v rukách samoty alebo odcudzenia. Autorka približuje obe

Básne, v ktorých je oveľa viac bielej ako čiernej. Písané vo chvíľach, keď „začínaš rozoznávať... presný počet stebiel trávy na horizonte“. S uchom priloženým „k vlastnému horiacemu srdcu“. Básnický debut autorky (1976), pre ktorú byť súčasná, znamená hlavne byť prítomná.

V tejto útlej knižke sa pokúsili autori zobraziť bežný život. Vzťah ľudí v období krásnej mladosti ale aj zrelom vzťahu. Vykresľujú humor a vtip aj v situáciách, kde je ho nedostatok. Knižka je akýmsi zamyslením sa vo veršoch, ktoré dopĺňa šikovná ceruzka. Majster s ňou tvorí obrazy, aby spolu s myšlienkou vytvorili ten správny odtieň hotového diela. . ...Humor je dieťa uboleného sveta. Je to obrana

Dokonalé zviera(nie) je dielom dokonalým, pre každého milovníka krásnych kníh a poézie hĺbok a výšok života. Opus magnum najvýznamnejšej poetky dnešného Slovenska prináša ojedinelú víziu sveta ako svet rozhovorov s blízkymi. Zhovára sa prostredníctvom imaginácie, ktorá spája okamih tu a teraz so spomienkou, niekedy akoby až na počiatok sveta. Autorkin hlas vedomia hovorí iba to podstatné. Zdieľa s

Husárovej predošlý projekt liminal bol rázne rafinovaným a inovatívnym ženským vkročením na pole slovenského experimentu, ktorý okrem iného obohatil o zahraničné inšpiračné okruhy. Lucent autorkinu pozíciu potvrdzuje. Obe knihy vytvárajú premyslený časopriestorový celok – od farebnej cesty časom, ktorá bola zakotvená v pevnejších tvaroch, sa dostávame do temného beztiažového priestoru, zažívame pocit

Modranská poetka vydáva zbierku, ktorej dala názov Osamilosť. Je zložený z dvoch slov: osamelosť a milosť. Oba výrazy spolu súvisia, ale sú zároveň v rozpore. Jej skromno-čisté básne sú o viere, modlitbe i smrti, ale zároveň o práci vo vinohrade, o viniciach i o víne. Ľubomíra Miháliková nie je poetkou veľkých gest ani svetoborných tém, ostáva vždy vo všednodennosti, preto dovidí lepšie do obyčajných

B. Belák je dlhoročný prekladateľ odbornej, náboženskej a umeleckej literatúry, autor básnických zbierok, krátkych próz, noviel či reportážnych čŕt. Zbierka Sedem košov odrobiniek je básnickým hľadaním prepony medzi zástupom biblických hrdinov a dnešnými či ešte nedávnymi typmi slovenského človeka. Významovú prepojenosť osudov známych historických či biblických osobností a osudov našich „malých“ nositeľov

Diskurzívna poézia. Básnik vás prevdie od čiernych dier cez vesmírne počasie až k synapsiám a neurónom v mozgu. Ocitnete sa na brehu mora rovnako ako na brehu rieky, v lese, na vidieckej chalupe ako aj v urbánnych exteriéroch a interiéroch. Je to aj o vzťahu človeka a spoločnosti, tiež o vzťahu medzi ženou a mužom.