NADIR je druhý diel pripravovanej poslednej textovej trilógie: textové toky zavedú čitateľa do odľahlých končín & tajomných zákutí textových teritórií: bude svedkom podivných rituálov & obradov no stretne sa aj s explicitnými absurdnosťami & monštruóznosťami bežnej každodennosti: isté je jedno veľmi pravdepodobne na tomto rozľahlom území (kde vždy budú existovať nezmapované biele miesta) zablúdi: len

\"Poéziu možno chápať ako najúprimnejšie vyjadrenie pocitov vychádzajúcich z autorovho vnútra, a autentickosť vyjadrenia je zároveň jej najväčšou výsadou. Príkladom je aj básnická zbierka Piesne, ktorá nám predkladá niekoľko rozličných motívov. Neprehliadnuteľná je najmä tým, že navzdory súčasnej zmodernizovanej dobe sa vracia k tradičnému veršu a rýmu. Autor sa veršom a jeho melódiou, podobne ako

Prvá básnická zbierka osobnostne i poeticky už zrelej autorky. Zaujímavé prekvapenie slovenskej básnickej tvorby, ktoré spočíva aj v tom, že autorka ako poetka vďaka svojmu hendikepu, našťastie len publikačne, vyrastala vzdialená od diania našej súčasnej poézie. Prostredníctvom svojich básní rozdelených do štyroch častí sa k osobnostným i širším spoločenským témam vyjadruje na jednej strane s citom,

Debut poetky, ktorá sa v slovenskej literatúre prostredníctvom regionálnej tlače, Nového slova, Slovenského rozhlasu, viacerých zborníkov a antológií etablovala už v osemdesiatych rokoch. Jej zbierku tvoria predovšetkým básne intímnej lyriky. Ich pohľad pritom nie je zameraný len do konzervy (do vnútra) ženy. Rovnako tak nazerá do sveta muža, aby si bližšie všíma citlivosť ich vzťahov. S ilustráciami

Je to možno iba zhoda okolností, ale najsilnejšia trojka našich textárov – Boris Filan, Kamil Peteraj a Ľuboš Zeman – sa narodila v Bratislave. Nie je preto náhodné, že všetci traja písali aj pre skupinu Elán, ktorej zakladajúci členovia vyrastali v blízkosti Račianskeho mýta. A všetci traja sa stali predstaviteľmi výsostne mestskej poézie. Básnik a textár ĽUBOŠ ZEMAN (1949) v mladosti patriaci k tvorivej

Koncom roku 1947 poslal mladý ambiciózny básnik Vojtech Mihálik, ktorý krátko predtým debutoval zbierkou spirituálnej poézie Anjeli (1947), redaktorovi vydavateľstva Verbum, básnikovi Jankovi Silanovi postupne dva listy a strojopis zbierky, ktorú zamýšľal vydať v edícii poézie Lux. Doklady o Silanovej reakcii sa nezachovali a po tzv. Víťaznom februári 1948 bol zo strany komunistickej štátnej moci na

Nová, pätnásta básnická zbierka Ivana Štrpku zo skupiny Osamelí bežci. Na ceste k čitateľovi nepotrebuje dôvtipné komentáre ani tovaroznalecký cirkus. Nechajme básne hovoriť samé: Toľko určitých vecí pod neurčitosťou, ktorej hovoríme tma, toľko neurčitosti pod určitosťou svetla, toľko naznačených posunkov prepadajúcich sa v temnej energii práve vyhasínajúcej mysle! Nahé údy! Holé životy!

Tretia zbierka básní, v ktorej autorka nadväzuje na osobnú lyriku svojej predchádzajúcej poézie. Tematicky sa orientuje na rodný kraj, na spomienky a vzťahy k najbližším osobám, s ktorými v ňom žila, i na minulé a terajšie rodinné väzby. Jej poetika je založená na jemnej lyrickej, zväčša prírodnej metafore, ktorou citlivo, ale dynamicky zachytáva svoje spomienky i realitu vnútorného, osobného sveta.

V najnovšej knižke, v súlade s koncepciou doteraz vydaných básnických zbierok, ponúka autor poetické pásmo, v ktorom muž v byte prežíva nočné udalosti, udalosti odohrávajúce sa v panelovom dome, ale aj na ulici. Reflexívna lyrika, akú Hatala už niekoľko rokov píše takmer programovo, sa venuje rodine, ľuďom, aktuálnym spoločenským a politickým reáliám, ku ktorým nebýva zhovievavý. A hoci nie sú nijako

Láska i nenávisť, vášeň i chlad, zamilovanie i bolesť, vyznania i mlčania, kríza i rozkvet, vernosť i nevera, stretnutie i rozchod, hľadanie seba cez partnera... Siedma poetická zbierka od Hiraxa, kde sa ilustrácií opäť zhostila Sofia.

Básnický denník z obdobia Putinovej \"špeciálnej operácie\" na Ukrajine. Ľubomír Feldek zostavil skoro deň po dni od 24. februára 2022 facebookové statusy, svoje i prekladané básne ruských a ukrajinských autorov (aj Jána Kollára so Slávy dcerou) ktoré napriek svojmu veku sú stále a mimoriadne teraz aktuálne. Slovenský text

Hovorí sa, že tam, kde rinčia zbrane, múzy mlčia. Ak by sme hľadali dôvod, tak ho nájdeme v permanentnom strese a strachu z ďalších dní, kde jedinou prioritou je túžba prežiť. Sú však autori, ktorí tento dôvod vedia prekonať. Práve naopak, majú potrebu vysloviť tú nekonečnú a svojou podstatou najľudskejšiu túžbu: nech zbrane prestanú rinčať a múza opäť rozozvučí svoju lýru. Medzi takýchto autorov patrí

V básnickej zbierke Rozlomená pečať z pera významného slovenského básnika Jána Švantnera, sa stretá pradávna japonská lyrika päťveršovej tanky a kresťanská symbolika čísla 33 vyjadrujúceho bolesť i nádej. Hoci každá báseň je tematicky relatívne samostatnou výpoveďou s vlastným obrazom, jednotný autorský tón umožňuje prirodzené plynutie motívov, ktoré podčiarkuje ideový základ celej zbierky – autorovo

Básnická zbierka Jána Gavuru Pálenie včiel (2001) vyšla prvý raz pred dvadsiatimi rokmi ako nenápadné poetické sondovanie biblickej, homérskej a anglofónnej tradície, ktoré dopĺňa konkrétnejšia inšpirácia slovenskou poéziou. Vydanie po dvoch desaťročiach v edícii knižných návratov rewind sa stáva skúškou času, v ktorej sa predstava večného plynutia podrobuje otázke, či možno poeticky opakovane vstupovať

Autorka Adriana Bokrosova ponúka nazretie do duše človeka – ako ženskej, tak aj mužskej – a to sondou do reálneho či snového života. V jej básnickej zbierke Prievozník duše, tematicky rozdelenej do viacerých častí, preto čitateľ nájde jemné vyznania, obrazy krehkosti, hriešnosti, vrúcnosti, vzťah k domovu či deťom, ale najmä lásku – úprimnú a čistú, ťahajúcu sa ako vlákno všetkými básňami. Zbierka

Nie je v lyrike zvykom nechať si ujsť príležitosť na sebavyjadrenie. Nechať na cudzích slovách, nech sa prejavia. Pre tvorbu Nóry Ružičkovej je dlhodobo typický práve záujem o to, čo básnické sa dokáže udiať s textom, ktorý bol vyňatý z pôvodného neumeleckého prostredia a podrobený adaptácii. Ani v Súčasnostiach z konceptuálneho prístupu autorka nezľavuje. Do zbierky naaranžovala zväčša publicistické

Pokušenie veriť

Životopis každodenností: básne

Zrenie 1 + 2