Básnická kniha Poézia pre dvoch Poetry For Two je napísaná po slovensky a anglicky, v dvoch jazykoch, ktorými poetka Ivana Komanická myslí, v ktorých si uvedomuje svoje bytie a v ktorých tvaruje svet okolo seba. Podoba básní je určená konverzačným tónom reálnych a fiktívnych rozhovorov s partnerom a z virtuálnej podstaty reči sa postupne začínajú formovať skutočné udalosti a skutoční ľudia zachytení v nečakanej a naliehavej situácii. Básne plynú ako políčka filmu a v ich osobitom a ľahkom rytme sa odkrýva a zahaľuje všetko to, čo človek túži povedať alebo hovorením zakryť. Kniha je vnútorne spojená s autorkinou lyrickou prózou Pre teba sa postavím proti sebe (2018) a spolu zobrazujú životný príbeh človeka zasiahnutého prítomnosťou, v ktorej sú zviditeľnené fragmenty individuálnej pamäti a záblesky toho, čo sa môže stať.

Nová zbierka Mariána Milčáka Provinčné básne sa pokúša pomenovať existenciálnu situáciu subjektu, jeho nezaradenosť či skôr nezačleniteľnosť do samozrejmých súvislostí sveta. Univerzum, ktoré sa v tomto umeleckom obraze neúnosne zužuje, a pre človeka znamená nevyhnutné obmedzenia, prekonáva Milčákov subjekt básnickým overovaním diferencovaných vnútorných mechanizmov. Motivicky sa toto úsilie projektuje ako komunikačná skepsa vychádzajúca z (ne)možností jazyka (teda istá komplikácia v hľadaní adekvátneho umeleckého riešenia), ako neuróza kompenzujúca normalitu spoločnosti, ako persifláž výsostne racionálneho prístupu k ľuďom a svetu, ale aj ako autentické osobné zranenia či prehry, ktoré sa však v texte prezentujú s patričnou dištanciou. Milčákov subjekt je pozorovateľ, ktorý má ambície pozorovaním zmeniť deficitne a neuspokojivo pociťovaný svet. Toto úsilie sa prejavuje aj v poetike a v pokusoch inovovať básnický obraz. V Provinčných básňach sú frekventované alúzie na historicky dôležité básnické iniciatívy, ale aj na filozofické či vedecké postoje.

Zbierka poézie Láskobranie je autorovou v poradí už siedmou samostatnou knihou poézie. Kniha je výberom 35 básní o láske. Nie sú to však len básne o láske k žene, ale básne o hodnotách ako takých. O rodine, o domove, o potrebe cítiť dobro a ľudskosť ako základnej ingrediencii života a Bytia. Každá báseň je ilustrovaná samostatným obrazom z cyklu Energetické obrazy, výtvarníčky Reginy Kráľovej. Verš básní je sylabotonický s pravidelným rýmom, tak aby vynikla krása a sila slova. Recenziu ku knižke napísala prof. Kováčová a doslov slovenský básnik Jaroslav Rezník a český básnik Jiří Žáček.

Podľa básnika a prekladateľa Ľubomíra Feldeka má Dávid Paška nielen výnimočný, ale vzhľadom na jeho mladý vek, dvadsaťdva rokov – aj výnimočne zrelý talent. Prvú zbierku básní V roztrieštenom procese (2017) vydal už ako osemnásťročný a od toho istého roku študuje divadelnú réžiu vo viedenskej Universität für Musik. Režíroval už dokonca diela Euripida, Schillera či Brechta. V predošlej zbierke šlo o proces, ktorý sa zo závrate vlastnej rýchlosti roztrieštil. Teraz autorovi neostáva nič iné než tancovať medzi črepinami daného procesu a pritom sa prizerá ako sa do neho a do jeho okolia vrývajú vrásky. Túto zbierku píše v snahe poprieť chronológiu času. Prosí čas nech postojí, nech neprichádza večnosť zajtrajškov, nech je dnešok absolútny. Nomos črepín a vrások. Zbierku básní úžasne harmonizujú ilustrácie významného slovenského výtvarníka Mareka Ormandíka. Ľubomír Feldek k tomu dodáva: Neviem, aký zajtrajšok čaká našu dobu. O úspešný umelecký zajtrajšok Dávida Pašku sa však už dnes nemusíme obávať.

Advent života (2020) je básnické dielo bytia a žitia nastupujúcich generácií „krízových manželstiev na skúšku“, života vo veľmocami rozvrátenej civilizácii zániku národov a planéty. Život v sociálnom a komunikačnom „predele medzi životom a hlbinami iba nádejí, hmlovín nad obzormi budúcnosti“. Nastupujúce generácie sú olúpené o pamäť rodu a národa s väznicou iba mobilov s mrežami mocenskej kontroly a manipulácie, duchovného zotročenia v stádo trhu práce, demencie živej komunikácie. Autor dielom podáva kľúč pozemského a vesmírneho bytia udeleného Synom človeka, Stvoriteľom. Otvorme ním opäť svoju bránu života s darom Zeme, s obzorom ducha, kde život nekončí v smrti. Je, zostáva životom.

Sbírka sarkastických, ironických a sebeironických básní slovenského autora Petra Gregora. Dílo má podtitul Malá procházka velkým lunaparkem. Básně přeložil a doslovem knihu opatřil Jiří Žáček. Žáček v doslovu píše: Ironie a sebeironie vyzařuje z jeho básní, neúprosným sarkasmem jsou nasyceny jeho aforistické Etudy, pro něž podle vzoru gregerií Gómeze de la Serny navrhuji žánrový název gregorie. Existenciální náboj jeho textů ironií a sarkasmem neztrácí, nýbrž získává. Peter Gregor byl a pro čtenáře už navždy bude buřičem proti každému statu quo, protože věděl, že člověka člověkem nedělá schopnost / vzpřímeně kráčet na dvou nohách, / ale odvaha stavět se / na zadní.

Predtým než sa z Viliama Klimáčka stal najprv príležitostný a neskôr ťažiskový dramatik slovenskej literárnej scény, bol básnikom. A ako inak, svojským. Hravým a vtipným, drzým a úprimným a popri všetkom ľudským. Karamelky, básnické jazz sessions obyčajného chalana, nestratili nič z mladíckeho pôvabu, akým sa postupne zapájal do veľkého života. V knihe majú svoje nezastupiteľné miesto pokrvné bratstvá priateľov, ochutnávanie lásky či pocit toho, že všetko je pred nami a stačí vytrvať, aby nám svet ležal pri nohách. Básnik je vetroplach, ako vietor voľný a prekonávajúci prekážky, ale tiež plachý, keď nečakane zisťuje, že nie na všetko stačí opovážlivosť a odzbrojujúci úsmev. Texty a invenčné poetické nápady v pôvodnom knižnom vydaní (1992) vynikajúco stvárnil výtvarník Aleš Votava. Reedícia knihy vychádza s úplným znením Klimáčkových básní a v redizajne Votavových ilustrácií.

Zľahka dekadentnú básnickú zbierku Luxus tvoria dva celky, cyklus Mučiareň a cyklus Svetlo. V prvom z nich sa v sugestívnych obrazoch analyzuje citovú rozorvanosť a milenecké konflikty autorského subjektu. Príčinou utrpenia je láska, respektíve to, čo z nej ostalo. V cykle Svetlo autor v ľahkých impresiách a artistných obrazoch predstavuje svoje videnie skutočnosti, akoby okom surrealistického filmára. V dramaturgii básnickej zbierky druhá časť umocňuje prvú. Svetlo, akoby prenikajúce do mučiarne, zvýrazňuje kontúry bolesti, ktorá je v prvej časti prežívaná s mimoriadnou intenzitou. Bolesti, ktorá postupne vyhasína a napĺňa človeka životne potrebnou melanchóliou.

V knihe autora Balžeja Beláka sa nachádza 10 povestí písaných veršovanou formou. Povesti dopĺňajú ilustrácie Andreja Mazúra.

Klasické balady českej romantickej literatúry, ktoré je považované za vrcholné dielo českého spisovateľa a zberateľa ľudovej slovesnosti Karla Jaromíra Erbena v prebásnení vynikajúceho slovenského spisovateľa Ľubomíra Feldeka s ilustráciami Kataríny Vavrovej sa po prvýkrát vcelku dostáva aj k slovenskému čitateľovi.

Básnik a historik Miroslav Daniš vo svojej básnickej zbierke využíva špecifické možnosti klasickej japonskej poézie haiku, cyklicky umožňujúce spájať fragmentárne do celku, imaginárne s reálnym, blízke so vzdialeným, minulé s budúcim. Minimalistickú grafickú úpravu a knižné spracovanie citlivo dopĺňajú ilustrácie Miroslava Cipára.

Prvá láska autorov pretavená do spoločnej básnickej zbierky je ako prvá láska. Nemali by sme zabúdať, že láska znamená dávať. Nič nemôže byť krajšie, ako stretnúť človeka a darovať mu seba: „v momentoch zubatého času sledujem to, čo na tebe milujem...“ alebo „už nikdy rovnaký a predsa mi stále blízky a dôverný.“ Tvorivá myseľ a umenie v živote môže byť motivačným nábojom tak, ako je to v tejto spoločnej zbierke. Ich šťastím je rodina, predstavujúca pocit bezpečia. Pevné rodinné zväzky a zázemie: „ja smejem sa do očí, nestrácam čas hrami, počítam hviezdy v očiach mojej ženy s prižmúrenými očami.“ Život len vtedy dáva svoj zmysel. Nemožno to krajšie vysloviť ako slovami Antoine de Saint-Exupéryho: „Láska neznamená hľadieť nežne jeden na druhého, ale pozerať sa spolu jedným smerom.“

Po predchádzajúcich básnických zbierkach (Len sny, 8 minút k Slnku a Srdečná krajina) prichádza René Kaminský s ďalšou zbierkou. Autor pracuje so slovom ako umelec s ornamentom. Jeho poézia má rozvetvené vetné reťazce, nádherne dokáže využiť metafory. Bytostne nefalšovaný vzťah k žene spätý s radosťou i sklamaním: „ Nechcem sa už biť o hĺbku tvojej priazne, som unavený zo súbojov z hmly narodených“... „Pomôž mi dostať sa preč z tvojej piesne, keď nemôžem ďalej kráčať lúkami prežehnaný“. „Keď ňadrá napnuté ako plachty lode bielej ma odnášajú do mĺkvych zátočín?“ Z autorovej poézie vystupuje celá scenéria bytia. Ako keď maliar ponorí štetec do dúhových farieb „Bojím sa usnúť, ach, strach mojej biedy je hebký ako obláčiky, čo si narovnáva pod hlavou svitanie“. Prihovára sa vo svojich textoch osobne žene, oscilujúc neraz medzi ľúbostnou a mysticko-náboženskou tematikou. Zbierka sa iste dotkne srdca takmer každého čitateľa. Je v nej romantika, vnútorné prežívanie, hlboký ponor do bytia človeka i dnešného sveta. Nie nadarmo už pri autorovom debute sa spomína, že je jeho tvorba je akousi artterapiou na zmysly človeka.

Dvojjazyčná kniha plná drevených srdiečok a veršov, určené nielen slovenskému čitateľovi ,ale aj ako milý pozdrav za hranice našej vlasti.Prekrásne drevené srdiečka, vyrezávané ženskou rukou a doplnené jednoduchými veršíkmi, plnými lásky k rodnej zemi,,Slovensku. Čitateľ tu nájde srdiečka o láske po ktorej túži každá živá bytosť,,, o anjeloch, ktorých všetci potrebujeme,,a v neposlednej miere srdiečka pod názvom Srdce Slovenska, kde autorka milou formou znázornila, aké je Slovensko čarokrásne rozprávkové.Dielo vám prináša pokoj a kúsok snenia,,tak prepotrebného v tomto živote. Prvotina Miriam Bajkai,,ktorá sa prezentuje ako insitná rezbárka a autorka veršíkov, ktoré tvorí priamo k jednotlivým dreveným srdiečkam. Každé jedno má svoj príbeh,,zo života,,a aby sa mohol odkaz ,,"Pozdrav zo Slovenska" niesť aj za hranice,,verše sú preložené do anglického jazyka.

Tretia zbierka poézie s nezameniteľnou puchalovskou poetikou, ktorá zaznela už v jeho debute a v knižke poézie pre deti. Založená na sémantických hrách, a prepracovanej formálnej stránke básní ponúka nielen hravosť, ale aj silnú metaforu nadväzujúcu na komunikatívnu a zážitok prinášajúcu tvorbu inšpirovanú veľkými slovenskými básnikmi predchádzajúcej generácie. Vďaka literárnym, umeleckým a kultúrnym alúziám, citáciám, či parafrázam, ktoré vo svojich textoch využíva nielen kreatívne, ale aj provokatívne, sa nemusí vyhýbať ani takým zaťaženým témam ako je Boh, láska, či večné spoločensky pálčivé témy.. „... spojenie bezproblémovej formy a atakujúcej sémantiky je v tejto zbierke zaujímavé. Puchalove básne v sebe spájajú pokoj i tenziu.“

Básnický debut Marcela Lacka je zrelý a ambiciózny, svoju energiu čerpá z éry text generation či anesthetic genderation. Autor nepriamo reaguje na aktuálne výboje spirituálnych posthumanistov, alebo tzv. druhú vlnu dekonštruktívneho písania, ktorá čoraz viac rezonuje v súčasnej slovenskej poézii. Vydavateľstvo Európsky dom poézie Košice sa v edícii newind (new) zameriava na vydávanie pôvodnej básnickej tvorby slovenských a zahraničných autorov, ktorých spoločným menovateľom je prekračovanie literárnych konvencií a autorský experiment.

Talentovaný bratislavský rodák Dávid Paška (*1999) sa kultúrnej verejnosti predstavil už pred dvomi rokmi, kedy sa jeho divadelná hra Nusica dostala na medzinárodné divadelné bienále s názvom Puberťák. Niekoľko rokov navštevoval umeleckú školu Ludus. Pre lásku k divadlu sa presťahoval do Prahy, kde študuje pod taktovkou významného režiséra a dramatika Martina Čičváka (Činoherní klub Praha, Divadlo Aréna Bratislava, Divadlo na Vinohradech, České národní divadlo a ďalšie) a pripravuje sa na štúdium réžie. V každej voľnej chvíli sa snaží čítať, píše divadelné hry pre študentské divadlá a vyjadruje svoje pocity, vnemy a mentálne pochody formou básní. Svoju doterajšiu básnickú tvorbu sústredil do zbierky „V roztrieštenom procese“, ktorá je jeho prvotinou. Podľa jeho názoru si našu dobu dobrovoľne mrzačíme, aby sme sa následne mohli ľutovať. Preto svoje básne zmrzačil na obraz doby, no sebaľútosť je čo najdôkladnejšie vyextrahovaná, poskytujúc priestor impresii. Zbierka je proces, o ktorom autor dúfa, že ním prejdeme všetci; nezviazaní a krásne roztrieštení. Dávid Paška s nadhľadom mladého človeka vo svojich básňach apeluje, že city a emócie by sa nikdy nemali z nášho života vytratiť. V iných básňach poukazuje, ako nás apatia voči „ľudskej bezradnosti“ až strašidelne odľudšťuje. Hoci niekedy na prvý pohľad z niektorých básní autor vyznieva ako nihilista a cynik, chce, aby svet dospelých bol pre mladých trošku ľudskejší.

Martin Kočiš vyštudoval ekonomickú fakultu na TU v Košiciach. Básne publikoval vo Vlne, Raku, Kloake, A2, Romboide. Finalista súťaže Básne 2012 Básne 2013.

Najkrajšie ľúbostné verše v podaní autorov, ako sú Krista Bendová, Ján Kalinčiak, Ján Smrek, Pavel Koyš, Andrej Plávka a mnoho ďaľších s ilustráciami Mariána Čapku.

Skúsený básnik, výtvarník, spisovateľ Miroslav Bartoš rozvíja svoj pohľad na svet, prírodu, spoločnosť, človečenstvo, umenie, minulosť i budúcnosť tentokrát v podobe zbierky haiku. Príznačný a mnoho vypovedajúci názov Kvety omylov nám naznačuje obsahovú náplň, ale aj emocionálno-estetický zážitok. Súbor po formálnej stránke starostlivo prepracovaných básní ponúka autorovo vnímanie, cítenie, prežívanie viacerých oblastí ľudského života, a to: medziľudské a rodinné vzťahy, medzigeneračné „neporozumenie“, prírodu, ponúkajúcu človeku pokoj, životnú harmóniu, zmierenie, radosť, optimizmus, inšpiráciu. V básňach sa dotýka vzťahov súčasníkov k minulosti, k svetu, k aktuálnym témam života. Vyjadruje smútok a rozčarovanie nad odklonom od klasických humánnych hodnôt.

Dokonalé zviera(nie) je dielom dokonalým, pre každého milovníka krásnych kníh a poézie hĺbok a výšok života. Opus magnum najvýznamnejšej poetky dnešného Slovenska prináša ojedinelú víziu sveta ako svet rozhovorov s blízkymi. Zhovára sa prostredníctvom imaginácie, ktorá spája okamih tu a teraz so spomienkou, niekedy akoby až na počiatok sveta. Autorkin hlas vedomia hovorí iba to podstatné. Zdieľa s nami radosť i zvieranie úzkosti z videnia Stvorenia, s vnútorným zrakom na pomedzí sveta viditeľného a neviditeľného. Sveta napohľad vonkajšieho, ktorý sa mení na vnútorný, intímny, mágiou poézie. Poézie, ktorá nám vždy dodá silu žiť a prežiť, aj v najtuhšom zovretí života.

Nežnosť rozkladu je štvrtou zbierkou Dereka Rebra a tvorí jedno rozsiahlejšie ucelené pásmo. Rebrova poézia využíva drzosť spájať nespojiteľné (ako svojho času P. Macsovszky), odstraňovaním textu a kontextu posúva aj „deletačné“ postupy (podobne ako N. Ružičková) a skôr prirodzene a nevedome než vedome a cielene sa v jeho tvorbe ustálila dichotómia slov vo verši (ako sme zvyknutí z poézie nadrealizmu). Dôležitú otázku, či básne máme čítať ako podnet pre intelekt („ako situáciu textu“) alebo ako osobnú správu čitateľovi o „situácii subjektu“ a autora ponecháva Rebro iritujúco otvorenú.

Po Vajanského lyrickej tvorbe (Výbor z lyriky) prinášame aj jeho najdôležitejšie a kedysi slávne epické básne Maják, Herodes, Dušinský, Vilín i niektoré z tých menej známych. Všetky už prešli do literárnej histórie a tam zrejme aj ostanú, no občas nezaškodí vytiahnuť ich z čitateľského zabudnutia a pripomenúť si, čím (a za čo) chcel básnik nadchnúť našich praotcov a čím chcel pobaviť či očariť naše prababičky. Obraz básnika zúplní aj bohatá edičná výbava tohto zväzku, ktorú privítajú najmä študenti: výber z Vajanského listov, z ohlasov literárnej kritiky a kalendárium života a diela. Obidva výberové zväzky Vajanského poézie však ponúkame nielen študentom, ale všetkým „slovenským vnukom a vnučkám“ zaujímajúcim sa o citový, myšlienkový a ideový svet svojich predkov.

Tiché, pokojné a oblažujúce stretnutia s Bohom v meditácii. Verše zrelého autora, ktorými oslovuje Pôvodcu a Nositeľa „lásky večnej“ a vyjadruje potrebu posvätného a duchovného, túžbu po jednote „podstaty človečieho a božského v nás“. L. Lajčiak nezbásňuje známe vieroučné pravdy, naopak, tieto pravdy básnicky interpretuje vychádzajúc z osobnej skúsenosti v ich stále aktuálnej hodnote (novosť kresťanstva sa predsa nevyčerpala!) ako pravdy osvojené, overené, ale i odmietané, zanedbávané, zamlčované...

„Plavím sa skrz oceán sĺz. Prieč obzorom, na vode; Motám sa v samote. Vo vetre beznádeje; Kam ma len zaveje. Ostávam v údive, či sa nájdu dve duše tak zblúdilé“ Inšpirované filmom “Spolok Mŕtvých Básnikov/ Dead Poets Society", (ne)šťastnou láskou, osudom, vesmírom, a ostatnými trápnymi stránkami s citátmi, poéziou, veršami, básňami, atď. atď...

Desiaty zväzok edície DIELO MILANA RÚFUSA obsahuje úvahy, eseje, príhovory, nekrológy, recenzie a články M. Rúfusa z rokov 1953 – 1979, publikované v knihách Človek, čas a tvorba (1968), Štyri epištoly k ľuďom (1969), O literatúre (1974) a v príležitostných tlačiach. Autor básnických kníh Až dozrieme, Zvony, Stôl chudobných a kníh pre deti Kniha rozprávok, Sobotné večery sa tu v polemických i filozoficky ladených textoch prejavil tiež ako významný esejista, ktorý vnášal do celospoločenského diskurzu závažné témy mravnosti, humanizmu a kresťanského postoja k rozporuplnému vývinu slovenskej spoločnosti, najmä v oblasti kultúry a tvorby ľudských hodnôt.

Poézia je život sám a ako taká plynie i autorovým, pričom sa nevymyká z jeho rámca podobne ako iným, snáď iba s tým rozdielom, že on sa ju nesnaží brať až tak vážne a veci k zamysleniu rieši okamžite ručne na papieri.Je teda na posúdení čitateľa, č i sa s jeho textami stotožní a či nie, určite ich však tvoria motívy autenticky prežité a aj keď to tak v mnohých prípadoch nevyzerá, vždy sa jedná o spôsob lásky, ktorý nás triafa mnohokrát i zo strán, ktoré by sme vďačne oželeli. Podobne ako vo svo jej prvotine (Tŕne a lupene), jedná sa i v tomto prípade o plynulý prechod fázami poznania, čomu nasvedčuje i názov tejto zbierky. Ide v podstate o chronologicky zápis, o akýsi pokus poukázať na fakt, že všetko okolo má zmysel a vyvíja sa nie svojvoľ ne, ale podľa toho, aký tomu dáme rámec. Vo svojom druhom pokuse, v básnickej zbierke Iný už nebudem, dáva teda nahliadnuť do svojich východiskových pozícii, pretože nikdy nie je všetkému koniec...

Naboso je už druhou básnickou zbierkou poetky Mariny Mesárošovej. Jej básne sú františkánsky číre, prosté, plné dôvery v Božiu lásku. Poéziu dopĺňajú ilustrácie a farebný prebal s maľbou panorámy Malých Karpát akad. maliara Milana Janíka. Je to hodnotná umelecká kniha.

Soľ v nás

Básnická kniha Vec osebe je spoločným dielom dvojice popredných slovenských autorov, Dany Podrackej a Jána Tazberíka, ktorí sa formou vnútornej sondy odhodlali uchopiť ľudský prienik do filozofie myslenia, vnímania a bytia. A hoci na to využili celú svoju bohatú básnickú a ľudskú skúsenosť, čitateľ predsa len nadobúda pocit, akoby otvárali čosi po prvý raz, akoby sa im pred vnútorným a vonkajším zrakom odhalili nepoznané duchovné súradnice človeka ako jednotlivca a v prenesenom význame aj ako druhu. Kniha vychádza ako súčasť „špeciálnej“ edície časopisu Vertigo v osobitej dizajnovej úprave, v ktorej je každá strana knihy vždy tá prvá, posledná a zároveň uprostred.